My Stepdad

22.kapitola

,,Srdiečko rád Ťa vidím. " premeriaval si moje telo Kyle. Dúfala som, že sa poučil z nášho posledného incidentu. Ale jeho správanie hovorí o opaku.

Snažiac sa prefrčať okolo neho bez toho aby som mu vyrazila zuby, bola moja snaha zmarená jeho doternými rukami, ktoré ma uchopili za predlaktie a zvrtol ma k sebe.

,,Kam utekáš? Nechceš hodiť reč?"

,,Nieje o čom." vytrhla som sa.

,,Nejakú tému už nájdeme." obzerajúc si moje prsia si viem domyslieť akú tému mal na mysli. Jeho perverznej nedorastenej mysli.

,,Tak na začiatok mi môžeš porozprávať, kde je Anabel a čo si myslíš, že by povedala , keď sa dozvie ako mi dávaš nemravné návrhy a pokladáš na mňa svoje nechutné paprče." zvihla som obočie v otázke.

,,Prezlieka sa. Máme chvíľku o samote. Mala by si sa jej chopiť a využiť to kým mám záujem. Niesi taká krásavica, aby si si mohla vyberať. Buď rada, že Ti ponúkam trochu zábavy. " znova ma schmatol. Toto bolo už dosť cez hranicu. Bolo to násilné. Čo je to s tými chlapmi, že je toľko násilnikov.

Nestačila som ho napoknúť medzi jeho malé gule, pretože bol odomňa nasilu odtiahnutý.

,,Čo to robíš Ty malý sráč?" spýtal sa zúrivo Christian držiac Kylea za golier jeho prepotenej košele.

,,Ch-Chris nevedel som, že si tu. Mrzí ma to. Ale ona po mne vybehla prvá. Zvádzala ma."

To je ale zbabelec. Zhofiť vinu na ženu a ešte sa obháňa5 takým klamstvom.

,,Ja a teba zvádzať? Pche. Nenechaj sa vysmiať Kyle. O teba by som si ani bycikel neoprela." Dokonca aj tá predstava s byciklom opretým o neho mi je nechutná.

,,Počul som, čo si jej hovoril, tak ma tu kurva neojebávaj. Ďakuj Sofii, že Ti nedolámem hnáty, to by poškodilo tvoju aj tak dosť mizernú kariéru fotbalisku. Teraz si vezmi svoje posraté trenky a vypadni z môjho domu. " naposledy zaprskal do Kyleovej pobledlej tváre a odstrčil ho od seba, načož on zavrávoral a dopadol na zadok.

Rýchlo sa vzchopiac , vzal z vešiaku svoju mikinu s logom svojho fotbalového tímu a po chvíli po ňom ostal v dome len jeho zápach strachu. Toľko k hrdinom.

,,Nadišiel čas urobiť poriadky." povedal rozhodne Christian.

,,Buď o 19stej pripravená v hale. Dave Ťa dovezie do reštaurácie. Nemeškaj." oznámil mi bezvýrazne a odobral sa na odchod. Zatvoril sa vo svojej pracovni.

Som tak zmätená. Čo to malo znamenať? Zachránil ma pred Kyleom a zastával si ma. Zasa sa na niečo hrá? Neviem čo si mám myslieť. Je tak mätúci. Čomu veriť? Žeby precitol? Chvíľu je bezcitný tyran a chvíľu na to súcitný a starostlivý človek? Kompletne zmiatol moje zmýšľanie, názor na neho , už ničomu nerozumiem. Zas budem tŕpnuť až do večere a ovládne ma nervozita, lebo moje očakávania z večera sú jeden veľký otáznik. Zmení sa niečo na tej večeri? Zloží zbrane a prepustí moju dušu? Alebo naopak ešte viac pritvrdí a začne sypať soľ do rán? Budem sa musieť nechať prekvapiť, pretože moje dumanie nad tým len viac rozotvára moju myseľ a nahováram si rôzne závery, z ktorých raz zošaliem.

Zložila som sa v izbe pripravujúc upustiť rozhádzané nervy v ateliéri a vyburácať sa vo farbách prskaných na bavlnené plátno. Hudba mi kričala do uší, kým som maľovala rozbúrené vlny mora so stroskotajúcou loďou uprostred celého diania. Nechala som sa unášať svojimi momentálnymi pocitmi, čož sa odzrkadlilo v mojej maľbe. Smutný výjav na oceáne, prevracajúcej sa lode v búrke na rozhnevaných nespútaných vlnách oceánu. Keď robíte niečo od srdca, dávate do usília všetko čo máte. Pri maľovaní sa sú moje myšlienky a pocity oslobodené a prenesené na plátno. A to čo som vytvorila dnes, jednoznačne ukázalo rany na duši.