My Stepdad

7.kapitola

,,Teraz si ujasníme pravidlá. Tí tvoji naničhodní kamaráti majú odteraz zákaz vstupu do môjho domu. Ak čo i len vstúpia na môj pozemok, bez milosti ich dám odvliecť políciou, rozumieme si?! A k tvojej oslave - všetko okamžite spraceš a aj to nechutné žrádlo vyhodíš. My si strážime kalórie a ty by si si mala vziať príklad. Možno by si sa potim zmestila aj do niečoho iného ako len do vreca. Venuj sa škole, nech niesi sprostá ako tí tvoji kamaráti. Nenadarmi sa hovorí "vrana k vrane sadá." ukončila svoj monológ a odišla do svojej spálne. Nezabudla ešte tresknúť dverami.

Jej slová mi ublížili. Aj keď to nebolo po prvýkrát, čo ma snažila urážať. Ale najviaca ranilo ako hovorila o mojich priateľoch. Nič z toho nebola pravda. Obaja sú z najbystrejších študentov na škole spolu so mnou. Hanah sa ma snažila len raniť tými odpornými klamstvami. Chcela mi ublížiť a podarilo sa jej to tým zákazom vstupu pre nich do tohto domu. Budem sa musieť s nimi stretávať v meste alebo u nich doma. Jediné, v čom mala Hanah pravdu, je moja postava. Niesom vychrtlá modelka, ale ani po takej " špagetovej" postave netúžim. Mám len 16 rokov, som predsa stále vo vývine, vyrastiem z toho.

Pustila som sa do odpratávania výzdoby z terasy, bola škoda to zničiť, ale u nás doma by to aj tak každému len zavadzalo. Jedlo a zvyšné kúsky torty som zabalila. Zajtra to donesiem Suzie a Liamovi. Oni z toho aspoň budú mať radosť.

Práve som končila s upratovaním, keď som započula auto pred domom. To bude otec. O chvíľu zaštrngotali kľúče v zámku a dvere sa rozleteli. Otec sa zatackal, oprel sa o zárubňu dverí a zahľadel sa na mňa začervenanými očami. No nemám ja skvelý deň? Prišiel opitý!

Odtrhol sa od dverí a dotackal sa do obývačky. Preboha. To vážne dokázal šoférovať až dimov v takomto stave a bez úhony? Ľutujem každého chodcu čo sa dnes vybral po ceste a zároveň ďakujem bohu, že dal môjmu otcovi aspoň toľko štastia,keď už rozum nie.

,,Čo tu robíš?" zamračil sa na mňa.

Bývam tu predsa, nevšimol si si? Odpovedala moja myseľ.

,,Oslavovala som s priateľmi. Dáš si tortu?" spýtala som sa nádejne a dúfala, že neodmietne.

,,Čo si oslavovala?" stále sa mračil a motalo ho zo strany na stranu.

,,Ehm...mám narodeniny." potichu som odpivedala a preplietla si prsty.

,,Narodeniny?Aha...koľké?"

Čože??? On má už tak prechlastaný mozog, že si nepamätá ani môj vek? Ešte nech sa ma spýta na moje meno. Nedivila by som sa.

Chystska som sa mu odpovedať, ale mávol na mňa rukou.

,,Veď to je vlastne fuk. Máš nejaký chľast?" zvedavo zabľabotal.

Počujem dobre? On ešte nemá dosť? Čudujem sa, že stojí ešte na nohách a on chce pokračovať v chlastačke. To ča to z teba stalo otec.

No do riti! Celkom som zabudla, že v kuchyni je ešte celá misa coctailu. Liamovho "vylepšeného cactailu". Dvojité do riti!!

Otec sa o tom pití nesmie dozvedieť, inak to bude pre neho raj a pre mňa peklo na zemi.

,,Oci, žiadny alkohol nemám. Nechceš si ísť odpočinúť do postele. Pripravím Ti zatiaľ čaj a donesiem Ti ho aj s dezertom." snažila som sa na neho hovoríť ako na dieťa.

Prižmúril oči a dotackal sa bližšie ku mne. Mierne som sa klepala strachom, aby neprekukol to klamstvo.

,,Cítim tu klamárku a klamať sa nepatrí, to som Ťa nenaučil?"

Zhlboka som sa nadýchla a pomaly vydýchla. Snažila som sa pôsobiť presvedčivejšie.

,,Neklamem otec. Naozaj nič nemám. Poď, odpočinieš si a ja sa postar- " nestihla som to dopovedať, lebo ma odstrčil z cesty a čo najrýchlejšou opileckou čaptavou chôdzou sa rútil do kuchyne.

Najskôr šiel rovno ku chladničke a prehľadal ju, ale nič nenašiel. Potom mu padol pohľad na kuchynskú linku... a tam sa nachádzal " sám diabol v tekutom stave".

Otočil na mňa svoj rozzúrený pohľad a začal vrieskať. ,,Ty malá suka! Ty si ma odrbala! Si na seba pyšná takto ojebávať svojho otca?"

Prskal na mňa a cítila som jeho tak silný alkoholový dych, že by ste mi z neho namerali minimalne 1 promile už len z jeho vdýchnutia.

,,Otec nechcela som-"nenechal ma dopovedať a blrľal si svoje ďalej.

,,Čím som si zaslúžil takú klamárku v dome?Chcela si to vychľastať sama!"

Kriste! To nemyslí vážne.

,,Myslela som to v dobrom. Nemal by si toľko piť, už máš dosť. Ja-" tentoraz som nedopovedala z dôvodu bolesyi na svojom líci.

Ocitla som sa na zemi na zadku a držala sa za pulzujúce sa líce od bolesti. Dal mi takú facku, že som skončila na zemi na zadku a v šoku. Nikdy ma nebil. Ale vidím,že časy sa zmenili.

,,Drž hubu! Ty mi nebudeš hovoriť čo mám robiť. Nemáš na to právo.Vieš hovno o tom, čo je pre mňa dobré. Zmizni mi z očí!"

Neváhala som a rozbehla sa do bezpečia mojej izby. Ako náhle som zavrela dvere, skočila som do postele a vyplakala sa. Plakala som nad ním, nie nad sebou. Už si nezaslúžil oslovenie "otec".

Utrela som si slzy a rozhodla sa zavolať Suzie a Liamovi. Chcela som sa im ospravedlniť za dnešok a takisto ich poinformovať čo sa stalo. Vzali to v pohode a vraj také niečo ako "zákaz vstupu " čakali. Len ich mrzela moja situácia a čo si musím doma pretrpieť.

Nemohla som spať celú noc. O 5 ráno som pocítila smäd a šla pomaly dolu schodmi do obývačky. Keď som sa dostala do kuchyne, zacítila som strašný smrad. Fuj. Niečo ako zvratky?

Rozsvietila som lampu a zalapala po dychu.

Otec ležal na zemi v kope zvratkov s vyvrátenými očami. Bol mŕtvy.

Ok. Úspešné zrodenie ďalšej kapitolky na svete. Ukončujeme minulosť. Ďalej sa dúfam dostaneme už k prítomnosti. Príjemné čítanie.