Príbeh o živote nevinnej Sofie na ktorú bol osud krutý a stále s krutosťou pokračuje. Sofia je mladá 20 ročná slečna ktorá sa snaži prebíjať životom, keď si myslí že sa jej konečne pošťastí, vtrhne jej do života nový muž...Muž jej nevlastnej matky...
Bola si určite trápna, preto sa už neozval. Príliš amatérske a zavrhnutiahodné video! Ako si mu to vôbec mohla poslať? Vlastne, aspoň sa mal na čom zasmiať. - posmieval sa mi hlások v hlave. Dokonca aj moja vnútorná šelma sa mi obrátila chrbtom s odfrknutím , že som to pohnojila. Christian , kdekoľvek teraz je, sa mysel za brucho popadať od neudržateľného smiechu, ktorým vypukol po otvorení môjho sebazničujúceho videa. Celú cestu, čo ma Dave viezol do školy, som každú chvíľu mrkla na telefón s nádejou, že nájdem od Christiana odpoveď. Úplne by mi postačilo niečo ako "To bolo to najvzrušujúcejšie čo som kedy videl a už nikdy po nikom inom nebudem túžiť viac ako po tebe.". Ako vidíte, som veľmi skromná a dúfam v túto nevinnú lož.
Moje drásajúce nervy trošku upokojuje fakt, že mu na jeho "odcestovanej ceste" nerobí spoločbosť Honey. Dozvedela som sa - vyčmuchala som - že ona ho zatiaľ vybavuje vo firme, ale len veľmi nutné a nenáročné záležitosti. Našťastie,Christian ma uvolnil z práce kvôli dvom dňom školy a tak sa nestretnem s Honey vo firme.
Do učebne som vbehla 10 minút po začatí prednášky. Na jazyku som mala ospravedlbenie, no žiadny pedagóg tu nebol. Oddýchla som si, že nemusím vysvetľovať moje meškanie. Učebňa bola plná študentov. Zabrala som si jediné voľné miesto vedľa potetovaného chlapca v bielom tričku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Ideš neskoro." prehovoril na mňa.
Obočie mi vyletelo nahor. ,,Evidentne som tu skôr ako profesor."
,,Prečo myslíš?" prehodil si nohu cez nohu a odfúkol z čela havranie vlasy. Dosahovali mu až po uši a neustále si ich zastrkával za uši. Z batohu som vytiahla pero a poznámkový blok.
,,Vidíš ho niekde?" spýtala som sa rozhliadajúc po okolí. ,,Ja nie. Tak ak ma nepráskneš, nedozvie sa o mojom meškaní."
Otvoril svoj notes a niečo zapisoval. ,,Trieda." zvolal na celú učebňu pre pozornosť, ktorej sa aj ihneď dočkal.
,,Čo robíme s opozdencami?" položil otázku. Do vzduchu sa zodvihlo pár rúk. Väčšinou ženských.
Perom v ruke ukázal na krátkovlasé dievča tri rady pod nami, ktoré sa nedočkavo hlásilo, aby mohlo zodpovedať jeho otázku. Zrak mi padol na Miu, sediacu vedľa nej. Tvárila sa ľútostivo. Prečo?
,,Vyškrtneme z výuky."
Chlapík vedľa mňa vstal a obrátil sa ku mne. ,,Som Zedd. Asistent profesora Millsa. Niektoré prednášky a cvičenia odprezentujem ja.Práve si si vyslúžila prvý prehrešok za neskorý príchod. Tvoje meno?"
Nemo som sa šla prepadnúť do stoličky. Vyzeral ako študent, nenapadlo by ma , že je učiteľ. ,,Meno?" zopakoval.
