Príbeh o živote nevinnej Sofie na ktorú bol osud krutý a stále s krutosťou pokračuje. Sofia je mladá 20 ročná slečna ktorá sa snaži prebíjať životom, keď si myslí že sa jej konečne pošťastí, vtrhne jej do života nový muž...Muž jej nevlastnej matky...
,,Ahooj." zavolala na mňa Cindy so širokým úsmevom.
Poobzerala som sa naokolo, pochybujem, že volala na mňa.
Zabodla som prstom do hrudi a spýtavo sa na ňu zahľadela. ,,To bolo mne?"
,,Vidíš niekoho iného, koho by som zdravila?"
Prišla som k jej recepčnému pultu. ,,No celkom sa to tu hemží ľuďmi, takže to mohol byť ktokoľvek."
,,Ver mi, pracuje tu väčšina kreténov a ženská časť je samá tupá hlava a pekná tvárička. Som vyberavá. Nebavím sa s hocikým."
,,Tak prečo práve ja?"
Vzala si kabelku a nasadila klobúk na hlavu. ,,Mám pauzu. Poďme na obed. Konečne Ťa mi poslal Ježiško ako predčasný vianočný darček. Mám sa komu posťažovať. Poviem Ti všetky pikošky z firmy. Si v dobrých rukách." strhla ma za ruku a viedla k východu na ulicu.
,,Mám chuť na pizzu. Dva bloky doprava a sme tam."
Šli sme pešo, počasie nám prialo, nikde ani mráčik, obloha bola jasná a užívali sme si prechádzku rušnou ulicou.
Cindy pútala pozornosť okoloidúcich, najmä mužov, svojím zjavom modelky, o to viac výraznou poletujúcou červenou sukňou po zem. Vyzrrala by skvele aj vo vreci s krabicou na hlave.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Prepáč, že sa pýtam, ale všimla som si, že takmer všetky zamestnankyne sú blonďaté sexbomby. Núti ma to k ďalšej otázke - Aké boli podmienky na prijatie do firmy? Alebo je yo len náhoda?" Cindy ma strhla k sebe na stranu. Vyhla som sa tým nárazu s tlstým chlapíkom čumiacim do telefónu, skoro ma prevalcoval.
,,Čum pod nohy, kretén!" zahulákala naň Cindy, no on sa ani len neotočil, takmer vrážajúc do ďalších ľudí.
,,Myslela som, že toto sa deje len v New Yorku." povedala som a držala sa pri Cindy, ktorá nám odhodlane razila cestu skrz plnku ľudí.
,,Chaos je všade na svete, Londýn nieje výnimkou a je čas obedu, tak bacha na hladných londýnskych ľudí v čase obeda, vtedy sú ulice plné, ako sa ponáhľajú za jedlom ako feťáci za riedidlom. Patrím k nim, tak Ti dám radu, neštvi ma kým som hladná, lebo inak hryziem. " pozrela som na ňu v úžase. Už teraz ju mám rada. Je celá od veci.
,,Pripomínaš mi Suzie. Ak je hladná, vrčí,prská, a vyhráža sa streľbou , pokým sa nenaje. " usmiala som sa nad spomienkou ako Suzie vyšilovala na moje 16narodeniny pri koláči.
,,Tak to je moje dievča. Milujem jedlo. Zjem všetko a všetkých." zahli sme za roh, obiehajúc ďaľších hladných zombíkov.
,,A tiež máš ten dar zjesť hocičo a nepribrať ani gram. Chcela by som takú schopnosť. Ja priberiem aj po prevarenej vode." vystrúhala som grimasu nad poľutovaním sa.
