Príbeh o živote nevinnej Sofie na ktorú bol osud krutý a stále s krutosťou pokračuje. Sofia je mladá 20 ročná slečna ktorá sa snaži prebíjať životom, keď si myslí že sa jej konečne pošťastí, vtrhne jej do života nový muž...Muž jej nevlastnej matky...
Ešte v ten večer som prehľadala ponuky na podnájom v centre Londýna. Všade pýtali nehorázne sumy za mesačný poplatok. Hľadala som niečo pre dve osoby, spomenula som si, že mi Mia hovorila ako by sa rada presťahovala z internátu do podnájmu, ale jedine zdielať byt ešte s niekým , lebo si to nemože dovoliť sama platiť. Christianova podmienka bola, že on vyberie miesto a typ bytu, ale len tak informatívne som hľadala aj sama.
Nasledovný deň som mala školu a už od rána ma premáhala nervozita. Potrebovala som , aby sa veci pohli ďalej. Do týždňa alebo aj skôr sa musím odsťahovať, inak zošaliem.
Netrpezlivosť ma zabíjala a tak som napísala som Christianovi, aby som vedela ako na tom som.
*Nechcem Ťa naháňať, ale musím vedieť čo nové s bytom. Chcem sa presťahovať čo najskôr.*
Celé dopoludnie v škole sa moja nervozita len navyšovala, pretože Christian sa mi neuráčil vôbec odpovedať. Volať mu nebudem, na to som príliš zbabelá. Nasilu som riafila mysli nemyslieť na neho , ale tá robila presný opak. Mia v škole nebola, tak som sa s projektom nemohla pohnúť ďalej. Neskôr sa jej ozvem.
Po škole ma nevyzdvihol Dave, ale samotný Christian. Vyzeral na zožratie v sivom tričku a čiernych rifliach. Len krk a ruky mu vykukovali tváriac sa ako plátno maliara.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Ahoj." pozdravila som ho neisto s malým úsmevom.
Otvoril mi dvere spolujazdca. ,,Nasadaj. Nemáme moc času."
Na prednej prepážke ma čakalo vrecko, z ktorého vychádzala lákavá vôňa. Christian mi ho podal a zaradil rýchlosť.
,,Sú z Francúzska. Teda od francúzskeho šéfkuchára. Nikto nevie upiecť lepšie ani vo Francúzsku." objasnil mi to. Z vrecúška som vytiahla ten najväčší croasant s máslovou príchuťou. Dnes som ešte nemala obed, popravde si šetrím na zaplatenie Christianových bozkov. Kiež by ma tie nakŕmili.
Okamžite som doň zahryzla, vychutnávajúc si chrumkavosť. Christianovi zacukali kútiky úst. ,,Už som zbafol dva. Sú fakt dobré."
,,Áno. Sú skvelé. Už som umierala hladom." priznala som dojedajúc špičku zakriveného croasantu.
Zamračil sa. ,,Prečo si nejedla?"
Mám vyjsť s pravdou von? Len do toho, aj tak to spôsobil on , tvoje strasti.
,,Šetrím. " odpovedala som stroho.
Prehĺbil vrásky na čele. ,,Na čo?" vyzvedal.
,,Na tvoje bozky." priznala som sa a úsečne naň pozrela. ,,Vieš vychádzajúa veľmi draho a už teraz nemám ani na jeden. "
