My Stepdad

16.kapitola

,,Dáme si Legendary wood-fired Beijing Duck ,k tomu dvakrát Prawn Wonton Soup a flašu Chateau Montelena." Christian objednal jedlo a bola som za to rada, lebo ak by to bolo na mne, dopadlo by to katastrofálne. Netuším , čo znamenajú názvy jedál v týchto jedálnych lístkoch. Nedokážem to ani prečítať, nieto ešte vysloviť. Potom ako sme odišli zo školy, Christian ma pozval na obed. Celú cestu sme nehovorili. Vládlo medzi nami zvláštne ticho, až pikým ma nevzal do čínskej reštaurácie Min Jiang na Kensington High Street. Priestranná reštaurácia s červenými stenami zdobenými čiernobielymi fotografiami rôznych motívov. Miestnosť je zaplnená veľkými i malými čínskymi vázami s kvetinami. Na stoloch sú dekoratívne sviečky. Interiér pôsobí veľmi príjemne, dáva pocit uvolnenosti. Zariadená moderne, no zároveň vyplýva črtou čínskej kultúry. Páči sa mi tu. Len keby jedálny lístok bol aj po anglicky.

,,Čo si objednal?"

Čašník čínskeho pôvodu nám priniesol flašu vína a ponalieval do našich pohárov.

,,Špecialitu šéfkuchára. Smažené kobylky v banánovej šupke so šťavou z kobylieho mlieka, ryžový chlieb. A aby som nezabudol polievka z vtáčich hniezd riedená vývarom z netopierých krídel. Samé mňamky." vzal pohár vína a doprial si veľký dúšok .

Môj výraz vyjadroval hrôzu. Niečo také v živote nedám do úst. Ani keby ma mučili.

Christian sa rozrehotal a tým  prezradil, že to bol z jeho strany len vtip.

,,Baví Ťa si zo mňa uťahovať?" usrkla som si z vína. Hmm vynikajúce.

,,Nemáš potuchy čo som objednal. Čo ak hovorím pravdu?" uškrnul sa. Zmetek.

,,Tak zješ všetko sám.Mne sa ešte nechce zomrieť." odfrkla som si.

,,Nemusíš sa báť. Žiaden hmyz dnes chrúmať nemusíš. " Tak to si ma fakt ukľudnil. Dnes ani inokedy v mojom živote to nehrozí. Čínska kuchyňa je zaujímavá, ale odtiaľ potiaľ.

Priniesli nám obrovský okrúhli tanier s nejakým mäskom. Prsiami, zaujímavo poukladanými. Položili nám na stôl aj kopec malých misiek naplnených rôznymi omáčkami a zeleninou. Ďalšie dva taniere naplnené nudlami, rôznou zeleninou a vývarom.

Ochutnala som najskôr polievku a moje chuťové bunky jasali spokojnosťou. Z mäska sa vykľula kačacinka. Opekaná na vynikajúcej marináde a chrumkavou kôrkou navrchu. Rôzne dipy a dresingy boli vhodne kombinované k jedlu.

,,Myslím, že mám gastronomický orgazmus. " zavrela som oči a vychutnávala si  chuť na jazyku.

,,Cítim s tebou." utrel si ústa obrúskom od polievky a pustil sa do kačacej dobroty.

Uzobávala som zo stola a rozhodla sa nadhodiť reč o tom čo sa dnes udialo v škole.

,,Vieš Christian, rada by som si s tebou vyjasnila, čo sa dnes stalo. Zaplatil si mi celé štúdium a nič mi o tom nepovedal. Chcem Ti ale sľúbiť, že ako náhle si nájdem prácu, splatím Ti to."

,,Keď sme sa spoznali u vás vo Fínsku na večeri, povedal som Ti že sa o všetko postarám. Peniaze pre mňa niesú problém. Nevezmem si od teba ani cent. Sme rodina a ja sa o rodinu starám." utrel si ruky a ústa do obrúska dožúvajúc posledné kúsky a zapíjajúc delikátnym vínkom.

,,No biologicky niesme rodina. Veď ani s Hanah nemám príbuznú krv. A nikdy ma za rodinu nepovažovala. Len vyciciavala môjho otca a teraz ma trpí len kvôli tebe. Si jej priateľ a k nej patrí Anabel. Som pri vás ako piate koleso na voze. " mrvila som sa na stoličke.

,,To sú samé nezmysly. Pre mňa už rodinou si a nebavme sa ďalej o nepodstatných veciach ako sú peniaze. Ber to ako moju investíciu do budúcej umelkyne. Vieš čo , urobíme kompromis. Namaľuješ mi portrét. Súhlasíš?"