My Stepdad

51.kapitola

Na druhý deň mi v práci Sugar zastupovala iná pracovníčka. Vraj je chorá. Áno. To teda je , ale podľa mňa hlavne na hlavu. Bola celkom prívetivá. Nebola v práci moc zbehlá, ale zato sa usilovne snažila. A bola to milá a priateľská paní po 40tke. Christian odišiel na služobnú cestu a ani sa neunúval mi o tom povedať. Nechal mi tu iba vzkaz s mojimi pracovnými povinnosťami, v maili poslal podklady. Nepoznala som ani ako dlho bude preč, kde je či o akú pracovnú záležitosť ide. Prácu som si vzala domov, nebolo potrebné aby som ostala v práci bez šéfa. Náhrada za Sugar, pani Lea, je zaškolená na vybavovanie telefonátov a úplne postačí keď tu bude ona.

Cestou domov som sa zastavila v neďalekých potravinách po jahody. Pripravím pre Miu jej obľúbený jahodový koláč na zlepšenie nálady. Svižným krokom som sa vracala k výťahu našej bytovky. Čakajúc na prichádzajúci výťah, som ucítila silnú bolesť v zadnej časti lebky. Čas mi nedal možnosť zareagovať a zistiť kto mi to spôsobil, pretože som upadla do bezvedomia.

***

Keď som prišla k sebe, s námahou som potlačila derúce sa nadávky na môj jazyk,zatiaľ čo mi hlavou prechádzala bodavá bolesť. Pootvorila som oči iba na tenký pásik, svetlo mi nepríjemne bičovalo zreničky. O sekundu som si na svetlo privykla, no nevydala ani hlások, pretože som sa bála, že ma ten obor predomnou skolí k zemi znova. Keď sa mi podarilo zaostriť ,zahliadla som hádajúci sa pár. Muž bol ku mne chrbtom, takže jediné čo som mohla vidieť, bol jeho nekonečne široký chrbát. Niekto na neho výbušne štekal, ale nebolo ho vidieť, pretože ho prekrýval svojou veľkosťou obor. Rozoznala som , že je to rozhnevaný hlas muža, po ktorom obor poslušne prikyvoval.

Zalomcovala som putami, ktorými som bola spútaná za chrbtom ku stoličke. Sedela som stuhnuto. Bolel ma chrbát. Obor sa otočil za zvukom chrastiacich pút zistiac, že som už pri vedomí a snažím sa vymaniť. Muž sa vynoril zpoza neho a naklonil sa k obrovmu uchu. Obrova tvár zpopolavela a poklesli ramená. Odhodlane nadul svoju hruď a šiel k človeku, ktorého som si doteraz nevšimla. Vytiahol zbraň a strelil iného muža priamo do srdca. Všetko sa udialo tak rýchlo, že som nestihla ani vykríknuť.

,,Preboha , čo ste to urobili?" nemohla som dýchať. Bol to strašný pohľad.

Doteraz neviditeľný muž sa približoval ku mne. Jeho stredne vysoká, tlstá silueta sa vynorila zo spleti prachu a tieňa v zapafnutom skladisku. ,,To bolo kvôli tebe." vyčítavým tónom zastavil pár krokov predomnou.

,,Mne? "

Sklonil sa a nemotorne ma pohladil po vlasoch sbojou tlstou tlapou. Zabolela ma hlava pri jeho osahávaní. Napriek bolesti som mykla hlavou na opačný koniec od jeho ruky.

Na prasačej tvári mu preletel výraz posmešnosti. ,,Paul odstrelil svojho bratanca, pretože máš na líci modrinu. Keď si sa v aute začala preberať, uspal Ťa silnou fackou. Nariadil som, aby Ti neskrivili ani vlások. To by mohlo vyvolať problém v mojom pláne." z vrecka kabátu vytiahol malú krabičku, z ktorej vytiahol cigaru. Obor sa poponáhľal mu zapáliť.

,,Čo odo mňa chcete? Kto ste? " znova som zalomcovala putami, no tie sa mi len viac zarezali do zápästí.

,,Som Dereck Olsen. " vyfúkol dym do mojej tváre. Rozkašľala som sa. Fuj. Neznášam fajčiarov. Musím si ho neskôr vygoogliť čo je zač, ak sa teda dožijem večera. ,,A Ty si podľa môjho syna najnovšia Brownova kurvička. Môj informátor zistil , že si pre neho dôležitejšia ako sa zdalo. Žiadnu štetku si ešte nevydržiaval tak dlho."