My Stepdad

50. kapitola

Zaparkovala som pred bytom a ihneď sa rozbehla dole ulicou. Bolo to spontánne rozhodnutie. Potrebovala som vyčistiť myseľ, pretože ma stravovali Brianove kruté slová. Uháňala som cez celé mesto prebiehajúc hustým davom, ktorý sa ma nesnažil zadržať. Začala som kľučkovať pomedzi stromy, až som sa dostala k miestnemu parku. K ušiam mi doľahol nový, drásavý a ťažký zvuk. Šlo o zvuk mojich ťažko namáhaných pľúc. Miešal sa s návalmi krvi, ktorá mi zaplavovala spánky ako morské vlny a dunivým búšením srdca. Dobehla som k časti, kde to smrdelo výkalmi a odpadkami od bezdomovcov. Do cesty sa mi s mňaukaním dostala nabkosť vyziabnutá mačka. Snažiac sabjej vyhnúť, urobila ten istý uhýbací manéver ako ja a dostala sa mi pod nohy. Zakopla som o ňu a zletela do bahennej kaluže s odpadkami. Vypľula som špinu z úst a zasa sa postavila na nohy. Na chvíľu som sa zastavila, prerývane dýchajúc som lapala po dychu. Rozhliadla som sa naokolo, šedé mraky na oblihe sa roztrhli a na oblohe sa rozžiaril jasne žiarivý blesk. Zaburácanie hromu ma prinútilo k rozhodnutiu, vrátiť sa späť. Na zem začala dopadať hustá clona dažďovej vody. Vliekla som sa domov slimačím zničeným krokom. Do mysli sa mi neúnavne vkrádali myšlienky na dnešný rozhovor s Brianom.

Jeho matka žije....Môžeš ju zachrániť...vrátiť mu stratené roky, keď sa trápil a smútil za rodičmi...

Brian povedal, že je len jediná cesta a tá vedie cez neho. Musím zničiť jeden život, aby som zachránila ďalší. Ak odmietnem Brianovu hru, zabije ma. Ani bolesť zo smrti by nebola väčšia ako zúfalá láska k mužovi , ktorý ma nemiluje. Keby ma len miloval. Vážil si ma. Bez váhania by som sa obetovala.

Na chvíľu som pevne stiskla viečka k sebe. Preliali sa mi slzy skrz ne, kotúľajúc po lícach. Zanikli však v prívale dažďa čo mi bičoval tvár a zmáčal oblečenie až do poslednej nitky.

Zničená , premočená na kosť a špinavá som sa dovliekla domov. Auto , ktoré som predtým nechala pred barákom, tam nebolo. Panebože, ukradli mi auto! Ja krava som tam nechala kľúče. Capla som sa do čela a sama sebe nadávala všetkými možnými nadávkami aké ma napadli. Bezradne som sa vrátila do bytu, zistiac, že je odomknuté. Mia ešte nemá vlastný kľúč. Vydesila som sa. Zovrela som kabelku v ruke pripravujúc sa ňou zlodeja ovaliť.

Dvere sa náhle vytrhli z mojej ruky takou silou, že ma vtiahli dnu a ja som zaklopýtala dnu. Hneď sa aj zatvorili. Nadobudla som rovnováhu a otočila sa , že budem čeliť banditovi.

No stál tam bandita, ale taký čo ukradol moje srdce. Christian.
Dlho a tvrdo na mňa pozeral. ,,Kde máš auto? " zaškrípal namiesto pozdravu.

Zahanbená svojou neschpnosťou ustrážiť si drahocenný dar ani nie deň, som sklopila hlavu a zopla ruky. ,,Ukradli mi ho. "

,,A preto si celá mokrá a špinavá?" zahrmotil prezerajúc si ma v rifliach a tričku prilepenom k telu a blatom vo vlasoch. Smrdela som po odpadkoch a hanbila sa k nemu priblížiť, aby nepocítil znechutenie.

,,Bola som si zabehať. Strhla sa búrka. "

,,A nenapadlo Ťa najskôr zaparkovať auto do garáže a hlavne vytiahnuť kľúč zamknúť?" zdôraznil oozrrajúc na mňa ako na neschopnú vykonay tak jednoduchú záležitosť. Bola to pravda, ale už svoj čin nezmením.

Hodil kľúče a ja som ich pohotovo chytila. Prekvapene som zamrkala.

,,Máš šťastie, že som sa tu stavil a zaparkoval tvoje opustené auto s kľúčmi v zapaľovaní, ktoré lákali každého okoloidúceho zlodeja. Ak sa to bude opakovať, preplatíš mi škody." prešiel do kuchyne a vytiahol si flašu minerálky. Choval sa ako doma. Napil sa a ohryzok mu poskočil pri prehĺtnutí. ,,Choď sa osprchovať. Vyzeráš ako vygrcnutý rezanec. Potom sa porozprávame."