My Stepdad

6.kapitola

,,Ty máš narodeniny? Nevedela som, že aj ty máš svoje narodeniny." povedala uštipačne.

Áno, predstav si, že aj ja mám narodeniny, tiež som sa musela narodiť, ako inak by som obsmŕdala na tomto nespravodlivom svete! - kričalo na ňu moje podvedomie.

,,Máte pravdu pani Codington..." pritakávala jej rečiam Suzie.

Hanah sa spokojne usmiala nad tým, že ma chcú zhodiť aj moji priatelia.

Ja som len šokovane pozerala na Suz a nechápala o čo jej ide.

,,...Sofi sa nenarodila, ona padla rovno z neba, je to anjel." povedala a darovala jej víťazoslávny úsmev spolu aj s Liamom.

Hanah zmizol z tváre zlomyselný úškrn a nahradil ho nenávistný výraz.

Zacukali mi kútiky úst a mala som namále, aby som sa nad jej ksichtom nerozrehotala na celé kolo.

,,Dávaj si pozor na ten svoj ironický jazyk Suzanne! Si v mojom dome a tu sa budeš ky mne správať s úctou, alebo..." ukázala na vchodové dvere ,,...alebo tam sú dvere a ako si nimi prišla, môžeš ľahko vyletieť!" vyhrážala sa Hanah a následne pozrela na mňa.

Sakra! Vedela som, že môžem zas čakať pichľavé kecy na moju adresu.

Suzie sa jej chystala znova niečo povedať, ale dala som jej signál mojím prosiacim pohľadom, aby to nechala tak, že to nesyojí za to. Chvaľabohu to len zaklapla ústa a len zafučala.

,,Vychovaj si svojich kamarátov, alebo nech nelezú do môjho domu...a čo sa týka tohto..." ukázala na moje oblečenie a celú si ma premerala so zamračeným pohľadom. ,,...keď už máš tie narodeniny, mohla si sa obliecť aspoň raz vkusne, ale to by si musela nejaký mať. A čo sa týka tejto maškarády, čo si pripravila, nemám na to čas ani chuť." pomaly sa odoberala na odchod ale v tom sa zastavila, otočila späť kunmne a chytila ma za ruku. ,,Aby som nezabudla Ti pogratulovať - želám Ti, aby sa v tebe konečne pohlo svedomie a uvedomila si aká si problematická, želám Ti aj úspech, aby si uspela k zmene sebe samej a stala sa aspoň trochu normálnou." pustila moju ruku a uškrnula sa na mňa spolu s Anabel.

Mala som slzy v očiach, bolo mi ľúto, že sú na mňa také odporné, aj keď som nečakala nič príjemné od nich. Nakoniec som sa premohla, zahnala slzy a poďakovala.

Keď som sa obzrela na Suzie, bola červená od jedu a fučala ako lokomotíva. Už-už sa chystala niečo štiplavé povedať, ale v tom Liam zakročil a prevzal reč.

,,Nemajte strach pani Codington, pomôžeme pochopiť Sofii, kde je jej miesto..." s kľudom hovoril a ukázal prstom na Hanah aj Anabel. ,,...ale vy dve tam z toho dna nedosiahnete, pretože jej miesto je príliš vysoko.

No len som čumela s dojatím na mojich priateľov a bola pyšná na to,ako si ma vefia zastať a koľko opory v nich nájdem.

Hanah bola nasratá k prasknutiu. Vystriedala červený až fialový odtieň zúrivosti...vau dokonca tmavo fialový. Vyzerala ako nasratý baklažán.

Túto situáciu už nezachránim.

Liam nenechal veľa času na spamätanie sa tým dvom kreatúram a dodal s falošným úsmevom. ,,Ku dverám sa odprevadíme sami, neunúvajte sa."

Zberali sa k odchodu, ale v tom Suz zakopla a drink, čo držala v ruke vyliala na Anabel.

,,Ou veľmi ma to mrzí. Som tak nešikovná." preháňala Suz a aby dodala na vážnosti dala si ruku na srdce a tvárila sa ľútostivo.

Ja som jej to ale nezožrala. Viem, že to "zakopnutie" bolo predstierané a vôbec ju to nemrzí. Nepodkla sa náhodou, mala to v pláne, mrška. Podala dobrý herecký výkon.

Anabel valila oči a bola ako socha v šoku.

,,To bola blúzka od Diora, ty nemehlo!!" vrešťala Anabel ešte stále zmeravená.

Pri dverách sa Suz otočila a dodala posledné slová. ,,Odovzdaj Diorovi moje srdcervúce ospravedlnenie. A keď tam už budeš, kúp si aj niečo z tohtoročnej kolekcie, tá tvoja blúza je už z minuloročnej sezóny a mimo trendy." zaklipkala očami.

Liam sa zaškeril a hodim očkom na mňa a ústami mi naznačil " zavoláme si. Drž sa".

Hana s Anabel sa konečne prebrali zo svojho šoku a spolu zajačali ,,Vypadnite!!"

Ale to už obaja boli von z dverí a nevenovali im už ani posledný pohľad.

Anabel sa rozbehla do svojej izby hystericky vreštiac o svojej zničenej blúze.

Mala som v pláne sa aj ja vypariť z miestnosti, aspoň kým sa Hanah upokojí ale zastúpila mi cestu a s neznášanlivosťou na mňa namierila svoj omanikúrovaný ukazovák. Oh nie! Teraz si to vyžeriem.

Ok. Poďme ďalej. Ešte stále riešime minulosť, čoskoro sa dostaneme k prítomnosti. Zatiaľ príjemné čítanie.