My Stepdad

12.kapitola

Vybalila som si v rýchlosti aspoň veci na prezlečenie. O chvíľu mám byť prítomná na večeri. Obliekla som sa do pohodlných volných nohavíc a mojej jedinej schopnej blúzky s malým kvetinovým vzorom. Zapla som si gombíky až po krk - to aby som nedráždila svojim výstrihom Hanah alebo Anabel. Vždy mi hovorili že nikto nieje zvedavý na môj nedokonalý dekolt. Nosím športovú podprsenku a tá mi moje prsia formuje iba do prirodzenej pózy a to je podľa ich názoru - priam strašné. Oni vystavujú svoje vnady rovno na podnose, častokrát pretekajúce cez hranice podprsenky aby dosiahli u chlapov domnienku že im každú chvíľu vypadnú kozy z ohrady.

Šperky si nechám tie, v ktorých som prišla, čiže moje jediné hodnotné perličky po mame. Vlasy som si zapla do slušného drdola na temeno hlavy. Tak a môžme ísť večerať.

Kľud je to len večera. Vošla som do jedálne, kde už sedel Chris a vedľa neho Hanah a naproti Anabel. Moje miesto bolo zrejme vedľa Anabel, bola tam iba jedna volná stolička.

,,Prosím posaď sa. Josefine bude nakladať večeru." pokynol mi Chris.

Usadila som sa na svoje miesto a v tichosti čakala. Anabel sa na mňa otočila so zhnusením v očiach.

,,Au, dievča ty nemáš žiaden vkus. Zasa máš na sebe tú ohavu čo nazývaš blúzou? Mohla by som s tým vytierať podlahu." povýšenecky si odfrkla.

Ako keby si ty niekedy vytierala podlahu. V živote si handru v rukách nedržala.

,,Je to moja jediná blúzka. Je mi ľúto, že nemám žiadnu z najnovších trendov." snažila som sa hovoriť kľudne a ľahostajne voči jej urážkam.

,,Pokús sa nezávidieť druhým. Aspoň túto vlastnosť si vybuduj, keď už žiadne iné pozitívne nemáš." napomenula ma Hanah.

Prešla ma chuť na večeru. B ich spoločnosti asi nikdy nebudem mať chuť na jedlo. No môžem to vidieť aj z tej pozitívnej stránky, aspoň schudnem. Aj keď nenávidím diéty. Nevydržím.

,,Dievčatá prosím pokúste sa spolu vychádzať. V kľude sa najedzme a potom budeme debatovať. Už som naozaj hladný ako vlk." smurkol na mňa.

Zasa je na mojej strane. Kde sa rodia tak skvelý chlapi? Chcem si jedného objednať. Naklonujem si ho. Nie, nie! Ja chcem tento originál. Spôsobuje vo mne zmätok citov. Neviem čo cítim, je to ako zemetrasenie vo mne, všetko je rozhádzané.

Zázrakom Hanah s Anabel sa stiahli avuž nemali počas večere ani jednu stupidnú poznámku na moju adresu, aj keď opovrhnutia-hodné pohľady si neodpustili.

,,Zlatko o 2 hodiny je večierok u Penelope. Spoznali sme sa dnes na spoločných nákupoch u Prady. Mali by sme sa ísť pripraviť." dojedala posledné kúsky šalátu,fazoliek a špargle. Mäsa sa ani nedotkla. Nechápem ako prežíva iba na tej burine.

,,Je mi ľúto Hanah, ale musím pracovať. Mám nedoriešené pracovné záležitosti. Šofér Ťa aj s Anabel zavezie. "

Hanah vyzerala šokovane ,,Ale je to večierok manželky tvojho spoločníka firmy. Nemôžeme tam ísť samé."

,,Práve naopak. Bude to najmä babský večierok a ja by som len zavadzal. A ako som už povedal, mám neodkladné záležitosti." bol neoblomný.

Mňa sa nikto nepýtal či chcem ísť. Chvalabohu. Aj tak by som nešla. Nepotrebujem v ich blízkosti tráviť čas viac, než je nutné.

,,Dobre zlatko. Idem sa prezliecť do mojich nových šiat. Kúpila som si ich množstvo a neviem si vybrať , v ktorých ísť. "

,,Mam ten istý problém mama, a neviem aký účes zvoliť. Aj tak budeme vyzerať neodolatelne v hocičom." zdvihla bradu a mľaskla. Hanah samozrejme pritakala k súhlasu.