My Stepdad

54.kapitola

Poslepiačky som nahmatala okolité regály a snažila sa nájsť cestu von. Prečo je moja karma tak na hovno , že sa ešte aj zakopnem o vlastnú nohu a takmer si rozbijem bradu o roh police ?
,,Au! "Zanariekala som šúchajúc ťuknutú bradu medzi prstami . Je tu tma ako vo vreci. Moje oči sa postupne prispôsobili tme a ja som si všimla tieň. Tieň ľudskej postavy.

Zarazila som sa v pohybe a zamrzla na mieste. Poľakane s chvejúcim sa hlasom som sa polohlasne spýtala. ,,Kto je tu?"

Zaostrila som na siluetu postavy, ktorá sa bokom tela opierala o regál opodiaľ pár metrov predomnou. Tipovala som mužskú postavu , vzhľadom na veľkosť , výšku a široké plecia.

,,Kto je to?" zopakovala som svoju otázku s naliehavosťou.

Mužská silueta sa odlepila od regálu a s istým krokom vykročila priamo ku mne. Keby okamžite neprehovoril, začala by som kričať a hmatať po čomkoľvek čo by som naokolo nahmatala a dokázala sa tým minimálne ubrániť.

,,Bola si tu pridlho , tak som Ťa prišiel skontrolovať." prehovoril približujúci sa mužský hlas. Ihneď mi odľahlo, keď som v ňom spoznala hlboký hlas , ktorý mi rozvibroval každú molekulu v mojom roztrasenom tele. Christian.

Inštinktívne som začala ustupovať kým ma po pár krokoch nezabrzdil regál. S miernym nadskočením ma poľakal rachot. Ups, zrejme som zvalila pár krabíc.

,,Nerob mi tu bordel. " vysmieval sa mojej nešikovnosti Christian.

Už bol takmer pri mne , no zastavil sa v pohybe. Vďaka tme som nedokázala rozlúštit výraz jeho tváre.

Napriamila som svoje ramená s falošným sebavedomím. ,,Čo tu robíš? A prečo si zhasol? "

,,Toto je moja firma, môj archív, moje pravidlá a ty si moja asistentka , takže tvoje otázky sú bezpredmetné. Môžem si robiť čo chcem." predniesol s tónom , na ktorý niet odvrávania.

,,Už som tu skončila a bola na odchode, no ty si ma zadržal. "

Dvomi rýchlymi krokmi pristúpil ku mne. Do nozdier mi udrela jeho vôňa, bol tak blízko až ma ovial jejo mentolový dych na uchu. Medzi nami bolo sotva 5 cm a aj to ešte preháňam.
,,Zabudla si ako ma máš oslovovať v práci ? A bola si tu pridlho, dostal som hlad, hľadal ta v kancelárii a teba nikde. Si pomalá. Nenúť ma byť zlým šéfom ." sťažoval si .

Nadurdilo ma jeho vyjadrenie o tom , že som pomalá. ,,Tento archív je veľký ako ohrada pre dinosaury a chýba tu systém podľa ktorého by sa dalo v ňom orientovať. Takže to nieje moja chyba, že si neviete urobiť poriadok vo svojej vlastnej firme , pán Brown. " pľula som tie slová ani neviem z akej časti mojej hlavy to vzišlo, no nenechala som sa kritizovať neprávom. Odzačiatku , čo pracujem v tejto firme , idem sa pretrhnúť aby som si plnila svoje povinnosti na sto percent a on ma tu bude komfrontovať tým, že som pomalá? To teda nie.

Očakávala som, že bude na mňa prskať hnev a kázať aby som držala zobák , avšak na moje prekvapenie, mi ucho zaplnil jeho pobavený smiech. Skutočný smiech.

,,Cukríček, zdá sa, že potrebuješ na tú svoju drzú pusinku náhubok ."

,,No dovolte!" paprčila som sa naďalej.
Na líce mi dopadol jemný dotyk jeho mozoľatého prsta , jeho opakom mi hladil pokožku líca. Druhú ruku mal natiahnutú a opretú o regál popri mojej hlave. Aj keď som mu nevidela do očí, cítila som , že ma prepaľuje pohľadom. Sklonil sa a perami sa mi otrel o ušný lalôčik. ,,Mal by som ti upchať tie krásne ústočká niečim tvdým ." keď došepkal, nabehli mi milióny zimomriavok po celom tele , no keď mi vzápätí olízol ucho , stvrdli mi bradavky.