My Stepdad

34.kapitola

Poznámkový blok a písacie potreby mám pripravené na stole. Zvolila som si miesto na sedenie v bližších radoch. Nechcem prísť o žiaden profesorov výklad.

Pofúkala som si kávu v kelímku.

Predtým ako ma vysadil Christian pred školou, som zašla do blízkeho Starbucksu zadovážiť si rannú dávku kávy a koláča. Potom som blúdila po areáli školy hľadajúc správnu miestnosť - aulu na privítanie nových študentov. Úspešne som ju našla po troch opýtaniach okoloidúcich a dvoch zablúdeniach do nesprávnych miest. Medzitým mi vychladla káva a ja si ju teraz konečne môžem v pokoji vychutnať. Hodiny na stene signalizovali , že mám ešte 15 minút do začatia.

Zaborila som zuby do čučoriedkového muffinu a upila si dúšok kávy. Mňam! Toto mi chýbalo celý víkend. Večer oprášim starý recept na prípravu domácich muffinov. Už teraz sa teším.

,,Jééje dievča , podel sa." prehovoril štebotavý hlas, ktorý sa usadil po mojej pravici.

Hlások patril plavovlasej kráske s modrými očami a hypnotickým pohľadom. Zvalila svoje vysoké šyíhle telo vedľa mňa na sedadlo, šmariac ruksak na zem.

,,Tak čo, dáš mi ochutnať?" drzo sa spýtala a zložila z hlavy červenú čiapku. Prehrabala si svoje dlhé hodvábne vlasy a divoko sa usmiala megavatovým úsmevom.

,,No ak na tom trváš. " odlomila som z nedotknutej časti mufinu presne polovicu a podala jej ju.

,,Vďaka. Nestihla som raňajky. Ani metro. Ani osprchovať sa . Ani učesať. A ani nezavriem ústa. " zhltla kus muffinu. ,,Môžem aj dať aj glg kávy?" nečakala na odpoveď a odvážne po ňom siahla.

Omráčene som sledovala ako mi kradne moje raňajky.

,,Si prváčka?" napchala zbytok koláča do úst, z čoho sa jej vyduli líca. ,,Nemáš nejakú minerálku v batohu?" znova sa načiahla za mojou kávou a vypila jej zbytok na jeden záklon.

,,Tak čo, máš tu minerálku alebo nejakú vodu?" nadejne na mňa hľadela spod jej dlhých čiernych mihalníc.

Konečne som sa prebrala zo šoku. ,,Prepáč, ale nie. Nič už nemám." a ostanem hladná až do obeda, vďaka mojej nenajedenej spolužiačke.

Je to moje prekliatie, že ma obklopujú vždy pažravý ľudia? Čo to majú s tým metabolizmom?

,,Som Mia. " otrela si ruku od drobkov a podala mi ju. Po tom sko sme sa zoznámili, pustila som jej ruku. Mala ju prekvapivo studenú.

,,Ideš do prváku?" spýtala sa.

,, Áno. Čo Ty?" pohrávala som sa s perom , rýchlo ho šťukajúc.

,,Tiež. Vzali ma, ale potom hneď aj vyradili kvôli nedostatku miesta. "

Zmätene som na ňu pozerala. ,,Nechápem. Tak si študent alebo nie?"

Mia sa zamrvila. Neochotne mi vyrozprávala dôvody jaj prijatia. ,,Prešla som skúškami, no nemala som na zaplatenie štúdia. Mama nemá na to a ja by som toľko peňazí nezvládla zarobiť. Snažím sa jej pomôcť aj s tým málom , čo dostanem na brigádach. Musím sa starať o maminu, je invalid na vozíku. No a keď som sa už zmierila s tým, že sa musím vzdať štúdia, nejaký samaritán mi zaplatil dopredu všetky poplatky na 3 roky. Je to neuveriteľné. Teta tu pracuje, povedala, že ten človek daroval škole obrovskú čiastku peňazí a vybrali pár študentov , ktorý mali dobré výsledky a prešli skúškou. Tých čo si nemohli dovoliť zaplatiť školné. Tým zaplatil ten chlapík celé štúdium. Bola som z toho tak nadšená. Volá sa...sakriš ako bolo to meno..." premýšľala a potom luskla prstami. ,,Chris Bowen. Áno tak to bolo. " potom sa zamračila. ,,Nie. Bowen nie. Bolo to Boyard? Bo..bo..be...do prčic ako to bolo." frustrovane vzdychla.