My Stepdad

10.kapitola

Lietadlo sa začalo pohybovať a o malú chvíľu sme vzlietli. Bola som zmeravená ako socha, ani som nemrkla. Ucítila som niekoho dotyk. Strhla som sa a prudko vydýchla. Bol to Chris a chytil ma nežne za ruku.

,,Upokoj sa. Všetko je v poriadku. Som tu s tebou, pamätáš?" potichu ma chlácholil.

,,D-dobre." nádych, výdych. Dýchaj Sofi, len zhlboka dýchaj a uvolni sa.

,,To je ono. Ide Ti to skvele." cítila som ako si so mnou preplietol prsty a položil naše prepletené ruky na svoje stehno.

Zavadila som tam pohľadom, ale nevyzeralo to, že by si vôbec uvedomoval, aké je to nevhodné, alebo nieje? Snaží sa ma len ukľudniť a toto je dobrý spôsob.

,,Čo keby si mi o sebe niečo porozprávala Sofia. Prídeš tým na iné myšlienky a rýchlejšie nám tým ubehne čas." začal ma hladkať palcom po mojich hánkach na ruke.

Upokojovalo ma to a cítila som sa príjemne.

,,Som stále v miernom strese, neviem čo Ti mám o sebe povedať. Čo chceš vedieť?"

,,Dobre. Pomôžem Ti otázkami." povzbudzujúco sa na mňa usmial.

,,Takže to že chceš študovať umenie už viem. Vidíš v tom svoju budúcnosť? "

,,Áno. Chcela by som sa tomu venovať. Chcem byť dizajnérkou, a veľmi ma baví malovanie. Nechcem robiť v živote prácu, v ktorej budem vidieť len zárobok. Chcem prácu , ktorú budem aj milovať. Bude ma baviť a žiť so mnou." zasnila som sa.

,,Vidím, že si pre umenie veľmi zapálená. Ak to vidíš tak ako si to opísala tak verím tomu, že bude z teba dokonalý umelec."

,,Nikto a nič nieje dokonalé, ale budem sa snažiť."

,,Páči sa mi tvoje zmýšľanie." usmial sa na mňa a znova ma hladkal palcom na našich prepletených rukách.

Chcela som sa aj ja o ňom niečo dozvedieť. Musím využiť čas kým sme sami. Budeme predsa bývať v jednom dome.

,,Smiem Ti položiť aj ja otázku?"

,,Len dotoho. Pýtaj sa."

,,Koľko máš vlastne rokov? "

Tak a konečne to zo mňa vypadlo. Ale chcela som to vedieť.

,,Mám 30. " zaškeril sa.

Takže môj odhad bol dobrý. Vlastne presne som sa trafila.

,,Zdám sa Ti starý?" s úsmevom zdvihol obočie.

,,Nie, nie. Máš fajn vek." trápne som hrýzla peru.

Zasmial sa. ,,No oproti tebe som starší a oproti Hanah mladší. Pre teba som asi ako starší brat a pre Hanah mladší milenec. Je to tak?"

,,Dá sa to tak povedať." súhlasila som a čudovala sa, že je tak otvorený a rozumie mi.

,,Vieš s Hanah som sa stretol pri jednom rokovaní, kde sme podpisovali obchod s firmou , kde Hanah pracovala."

,,Aha. Takže si nejaký typ obchodníka? " spýtala som sa zvedavo.

,,Niečo také." usmial sa.

,,Nepovieš mi nič bližšie?"

,,Čo by si chcela vedieť?"

,,Prečo mi odpovedáš na otázku otázkou?"

,,Nerobíš práve teraz to isté?" s úsmevom zdvihol na mňa obočie.

,,To mi naozaj nepovieš aká je tvoja pracovná pozícia?" ľahko som sa zamračila.

,,Už sme si to povedali predsa " niečo také" ako obchodník." robil si zo mňa srandu.