My Stepdad

13.kapitola

Už ubehli 3 dni od posledného bozku s Chrisom. Po celý čas som ho nevidela. Vôbec. Ani ráno, na obed a ani večer. Asi má veľa práce, veď je úspešný podnikateľ, milionár, tak je samozrejmé, že je zaneprázdnený. Snažím sa dúfať , že sa mi nrvyhýba zámerne. Určite nie. Keby mu šlo o vyhýbanie sa mi, nezahrňoval by do toho aj Hanah a Anabel. Videla som ako trávia čas. Takmer vôbec niesú doma, tak kedy by boli s ním? Jedine ak by sa stretávali mimo dom. Zasa moc nad tým rozmýšľam. Som tu zatvorená už tri dni snažiac sa natrafiť na Chrisa. Čo sa to so mnou deje? Nemôžem sa emočne naviazať na takmer cudzieho chlapa. Musím sa spämať a začať hľadať prácu a zistiť informácie o mojom štúdiu.

Natiahla som na seba otrhané riflové šortky do polovice stehien a tenkú károvanú košeľu s krátkym rukávom. K tomu nazula biele tenisky a hodila cez plece športovú kabelku.

Mala by som urobiť nákupy nových handier, ale to by moja peňaženka nemohla zívať anorexiou. Musím si čo najskôr nájsť job , aby som mala z čoho platiť svoje výdaje na školu a živobytie. Nebudem sa predsa priživovať na Chrisovej veľkorysosti. Jeho dobrosrdečnosť nebude trvať večne. Taktiež musím vyložiť karty na stôl a porozprávať sa s Hanah o mojom podiele z predaja domu. Potrebujem peniaze na rozbeh môjho nového života a budem požadovať len svoju časť.

Zišla som do vstupnej haly, kde ma zastavil majordóm Will.

,,Odchádzate slečna?" ponáhľal sa ku mne.

,,Áno. Idem sa zoznámiť s mestom. Len musím nájsť najbližsiu stanicu metra. " zastavila som sa pri dverách.

,,Dajte mi minútku a zavolám Dave." podišiel ku domácemu telefónu pripevnenému k stene.

,,Kto je Dave?" a načo by ho kvôli mne volal? zmätene som sa opýtala.

,,Šofér, ktorý Vás odvezie. " vytočil číslo, držal telefón pri uchu a nasadil nedočkavý výraz.

,,To nieje nutné. Pôjdem metrom. Len mi opíšte kde nájdem stanicu a pôjdem si po svojom." nechcela som nikoho obťažovať. Ale ten chlap si nedal pokoj.

,,Pán Brown mi dal inštrukcie, podľa ktorých sa musím riadiť a zahŕňa to aj starostlivosť o váš odvoz." hovoril akoby to mal naučené naspamäť.

Rezignujem. Nebudem sa dohadovať s majordómom, aj tak by som prehrala túto slovnú bitvu. Nedá sa odbiť. Čo Chris nakázal, to sa má splniť.

,,Dobre teda. Počkám vonku."

,,Netreba čakať slečna. Dave je už pripravený pre Vás. Čaká pred domom." nenechal ma ani siahnúť na kľúčku a už mi otváral dvere ako kráľovnej Alžbete. Naozaj tam už stálo auto. Chris má teda služobníctvo vycvičené dokonale, keď sa stíhajú zariadiť rýchlosťou svetla. Aj ja chcem takú schopnosť. Zišla by sa, vzhľafom k mojej nedochvílnosti a spomalenosti.

Nasadla som do limuzíny a pozdravila. Dave sa na mňa usmial do spätného zrkadla. Môže mať okolo 40 rokov , viac nie. Je to celkom fešák, černoch s hnedými očami a príjemným úsmevom. Oblečený v modrej uniforme s podobným klobúkom ako majú piloti lietadiel. Pripadám si ako vo filme " Šofér pani Daisy".

,,Kam to bude slečna Leinovem?" spýtal sa Dave.

Zasa to priezvisko. V duchu som prevrátila očami nad tou formálnosťou.

,,Prosím,hovorte mi Sofia. Pripadám si ako v nejakom historickom románe pri tak formálnom oslovovaní." prosebne som ho hypnotizovala v spätnom zdkadle a dúfala, že bude súhlasiť s mojou prosbou.

,,Dobre. Ale ostanem pri vykaní. Požaduje to môj zamestnávateľ a ja sa musím správať profesionálne."

S tým sa môžem zmieriť. Hlavne aby už nespomínal moje priezvisko.
Prikývla som mu na súhlas.