Vadak alebo Hoggy

Prvý krát

Utubering

Konečne nastal ten deň a ja sa pripravujem na cestu do Prahy. S Vadimom sa stretneme vo vlaku. Už sa neviem dočkať, dúfam, že sa bude správať ku mne rovnako i pred kamarátmi, nemám rada keď sa chalan pred inými hrá na niečo viac...Na jednej strane sa teším, no na druhej mám hroznú trému. Samu seba presviedčam, že je to z toho, že ide o moju prvú veľkú akciu, no to, čo si nechcem priznať je, že som nervózna zo stretnutia s Vadimom. Nechápem, z čoho mám také stresy, veď je to len 17 ročný chalan, nanajvýš bude trochu viac bláznivejší ale i túto jeho stránku po tom pol roku poznám. Mala by som sa upokojiť a ísť už na vlak, lebo pri mojom šťastí ho nestihnem.

Konečne sedím vo vlaku. Prisadla som si k Explovi, Mome a Matúšovi. Vadimovi som napísala približne v ktorom kupé sedíme a už len čakám, kedy ho konečne uvidím.

Po troch hodinách cesty si konečne všimnem, že vlak stojí na stanici v Kladně. Nervózne si podupkávam nohou a čakám, kedy sa otvoria dvere nášho kupé. Konečne sa otvoria, netrpezlivo čakám a v tom vstúpi starší manželský pár. Zarazene na nich pozerám, no o chvíľu počujem jeho hlas.

„Promiňte, ale myslím, že tady je obsazeno." Starší pár len niečo zamumle a odchádza preč. Vadim sa hneď nahrnul dnu, obsadil si sedadlo batožinou a pozrel na mňa. Keď sa usmial, myslela som si, že sa asi roztopím. Pozerala som mu do očí, zamierila som na jeho pery a predstavovala som si, ako ich pobozkám. Pristúpil ku mne a pomyslela som si, preboha, na čo to myslím, veď má len 17. Stále som si v hlave opakovala to číslo. Silno ma objal a povedal: „Konečně se vidíme i normálne, ne jen přes skype a videa, ani nevýš, jak dlouho jsem tě už chtěl objat a držet tě v náruči."

Vdychovala som jeho vôňu, no musela som aspoň ja byť tá rozumná a povedala som:

„No dobre, zas to nepreháňajme, dosť bolo rozkoše." Zasmial sa, vzal moje tašky, čo som mala položené vedľa seba a sadol si.

„Myslel jsem si, že si trošičku vyšší."

„A podľa čoho si tak usúdil? Sa mám každému chváliť, že mám len 160cm? Každý nemôže mať 190 ako ty.

„Nevadí, co je malé, to je hezké." usmial sa a ja som len dúfala, že sa nečervenám.

„Kde jsi ubytovaná?"

„Neviem, v nejakom hotely." Ukázala som mu názov hotela, ktorý som mala uložený v mobile.

„Super, tam bydlím i já, mohli bychom mít izby vedle sebe, alebo skusim vybavit, nech bydlíme spolu."

„No zas to nepreháňaj, bude mi stačiť, keď budem mať izbu vedľa teba." Zasmial sa. Ach ten jeho smiech je taký zlatý.

„Půjdem neska pařit? Až od zítra začína festival."

„Ja a pařit, to vííš a ešte nemáš ani 18."

„Právě proto  půjdu s tebou, ty kupuješ a platiš."

Zasmiala som sa. „Nemá náhodou chalan pozývať?"

„Ne, při chlastu to neplatí."

„No keď to povieš ty. Myslím, že vystupujeme."