Vadak alebo Hoggy

Vybrala som si

S ňou tam stál Vadim. Ani som sa nepohla, len som naňho hľadela a nemohla uveriť, že stojí len pár metrov odo mňa. V rukách držal obrovskú kyticu žltých ruží, mojich obľúbených. Pohol sa ku mne. Konečne som sa spamätala a rozbehla sa mu naproti. Skočila som mu do náručia a objala ho. Začal sa so mnou točiť, až kým som mu nepovedala, že už stačilo. Položil ma na zem. Podal mi ruže a povedal: „Promiň mi to, všechno, byl jsem hrozne naštvaní a...Já nevím, prostě mě bolelo, když jsem věděl, že jsi mi lhala."

„Viem, prepáč, nechcela som klamať, ale keby som šla s tebou v aute, bolo by to pre mňa ťažké, nechcela som sa s tebou lúčiť pred tvojimi rodičmi, preto som klamala o taxíku. Naozaj som si ho chcela zavolať, ale potom ma napadlo, že by ma mohol odviesť Petr, nečakala som, že ma vezme až domov a nemal kde prespať, tak som ho zavolala k sebe, ale nič medzi nami nie je, neboj, keď som sa dozvedela, že zverejnil tú fotku, pohádali sme sa a odišiel, odvtedy som s ním nehovorila." Rýchlo som zo seba všetko vypustila, až mi došiel dych a musela som to rozdýchať. Vadim sa zasmial.

„To je v pohodě, nic se nestalo. Mluvil jsem s Petrem a ten mi řekl, jak to bylo. Nejdeme si někam sednout, chci se tě ještě na něco zeptat."

„Môžeme ísť ku mne domov, tam budeme mať kľud." Paťa a Mirka nás celú dobu sledovali, no do nášho rozhovoru nezasahovali, až doteraz.

„Veď si vravela, že si pôjdeme niekam sadnúť, musíme to ísť osláviť, no tak Vadim, povedal si, že nám ju neukradneš, že bude dnes ešte naša a zajtra si to vyriešite", povedala namrzene Mirka. Pozrela som na Vadima, nevedela som, koho si vybrať, Vadima som nevidela vyše mesiaca, no babám som to sľúbila. Nakoniec som povedala: „Viete čo, mi teraz pôjdeme s Vadimom ku mne a večer sa pôjdeme niekam zabaviť, môžete vybrať miesto, ja sa vám prispôsobím, platí?" Pozreli sa na seba a potom prikývli. „Super, tak večer si voláme, ahojte zatiaľ." Obe som objala a Mirke som do ucha zašepkala „Ďakujem". Usmiala sa a stisla mi ruku. Pozdravili Vadima a odišli. Vybrali sme sa ku mne domov, nakoľko to nebolo ďaleko od školy, šli sme peši. Rozprával mi, čo za ten mesiac robil, na akých akciách bol, no k tomu, čo ho trápilo, sa nedostal. Keď sme prišli ku mne, posadila som ho na pohovku, dala som kvety do vázy a prisadla si k nemu. Vtedy mi konečne povedal, čo ho trápi.

„Poslyš, když tady byl Petr, něco ste spolu mněli? Protože mi říkal, že ste se líbali, ale nechtěl jsem to slyšet, tak mi víc neřekl a nechci vám stát v cestě a..." Nedopovedal, pretože som ho pobozkala. Videla som, že ho to zaskočilo, no potom sa asi spamätal a pobozkal on mňa. Po pár minútach bozkávania sme sa od seba odtrhli. Usmiali sme sa na seba. „Takáto odpoveď ti stačí?" spýtala som sa.

„Myslím, že dostatečně." Oprel sa o pohovku a hľadel na mňa. „Čo? Nepozeraj tak, som z toho nervózna." Skryla som si tvár za vankúš.

„Nic, jen si hrozne hezká a ani za ten měsíc se moje city k tobě nezměnili, pořád tě miluju." „Tiež ťa milujem, ale nechcela som si to sama pred sebou priznať, až keď sme sa pohádali a vôbec si nechcel so mnou komunikovať, uvedomila som si, že nechcem aby nám vek stál v ceste a s tým Petrom to tak nebolo, pobozkali sme sa len takmer, naše pery sa vôbec nedotkli, vyrušil nás tvoj hovor a potom odišiel."

„Tak to jsem zasáhnul právě včas." Spokojne sa usmial."

„Poďme sa niekam najesť, dnes som ešte nič nejedla a začínamto pociťovať." Na potvrdenie mojich slov mi hlasno zaškŕkalo v bruchu. Vadimovi to prišlo hrozne vtipné a začal sa rehotať, mal nákazlivý smiech, takže o pár minút sme sa už váľali po zemi. Keď nás to konečne prešlo, zodvihol ma a povedal:„Tak jo, ale pozívám já, dáme si slavnostní večeři."

Ahojte! :-) Viem, že ste chceli Hoggyho, ale nebojte sa, s tým mám tiež ešte plány a môže nám to pekne zamotať, takže som vybrala Vadima a uvidíme, kedy sa na scéne opäť objaví Hoggy :-)