Vadak alebo Hoggy

Čo teraz?

Po pár minútach som sa upokojila, no bola som zoslabnutá, ako by plač a zrada Vadima zobrali zo mňa celú energiu. Vadim mi pomohol vstať, potichu som mu poďakovala, no hľadela som do zeme. Pohľad do jeho očí priveľmi bolel. Vybrala som sa naspäť smerom k jeho bytu. Mala som v pláne zavolať Mirke aby po mňa prišla, pretože autobusom sa mi nechcelo trepať.

„Takže oběd asi vynecháme", podotkol Vadim a kráčal vedľa mňa, hľadiac pred seba. Nechápavo som naňho pozrela, no neodpovedala som mu, hádam mu to už mohlo docvaknúť. Prišli sme k jeho baráku, otvoril dvere a podržal mi ich. „Ja si ešte zavolám, potom prídem."

„Mám počkat tady?"

„Nie, radšej nie, bude to len chvíľa."

„Fajn", kývol hlavou a odišiel. Rýchlo som zavolala Mirke. „Ahoj Miri, môžeš prosím ťa pre mňa prísť?"

„A kde si?"

„Veď u Vadima, pre boha, čo sa tak blbo pýtaš."

„Jáj a to akože do Kladna?"

„Bože neštvi ma, proste po mňa čo najrýchlejšie príď a hotovo."

„No okej...stalo sa niečo?"

„Oblizoval sa s inou. Tak už konečne príď, jasné?" odvrkla som a zrušila hovor. Zazvonila som na Vadima aby mi otvoril. Vošla som do jeho izby a začala si baliť veci.

„Kam jako jdeš?" spýtal sa udivene.

„Domov, kam asi," zamumlala som. Objal ma zozadu: „Nechoď, prosííím". Vytrhla som sa mu, tváriac sa, že si idem po noťas.

„Musím".

„Prosím, vyřešíme to, nemůžeš se semnou rozejít. Byla to chyba, přiznávám, ale nic k té holce necítím, miluju tebe, Zuzy no tak."

„Nerozchádzam sa s tebou, musím si to len celé premyslieť a zrovnať v hlave, dobre?" po dlhej dobe som sa mu pozrela do očí. Mal v nich slzy, čo spôsobilo, že sa aj mne opäť natlačili do očí. Prikývol a ja som rýchlo dobalila posledné veci. Obzrela som sa, či som si nič nezabudla a odišla som na chodbu, aby som sa obula. Práve som otvárala dvere, keď sa spýtal: „A jak se dostaneš domů?"

„Autom", odpovedala som, a prudko zabuchla.

Mirku som čakala na zastávke. Za asi 20 minút sa konečne objavila. V aute ma hneď začala vypočúvať.

„Teraz to nechaj tak, dobre? Potrebujem sa sama z toho spamätať, potom sa porozprávame."

„Fajn," namrzene odpovedala, no počúvla ma.

Konečne som prišla domov a okamžite zamierila do svojej izby. Ľahla som si na posteľ a premýšľala, čo mám spraviť. Na jednej strane som ho milovala a chcela mu odpustiť, veď aj on mi odpustil to nedorozumenie s Petrom, no cítila som zradu a to, že už mu nebudem môcť veriť tak, ako doteraz. Náš vzťah sa nevyvíjal práve najlepšie. Všetko to začalo alkoholickou nocou a po tom, keď som si konečne priznala, že ho milujem, skončí to tým, že si vymenil pár slín s nejakou lundrou? Pokrútila som hlavou. Zodvihla som sa z postele a vyšla za Mirkou, ktorá sedela v obývačke a niečo písala do počítača. Prisadla som si k nej. S nadvihnutým obočím na mňa pozrela: „No čo, už si v pohode?"

„Hej, v podstate som si uvedomila, že sa nič strašné nestalo." Usmiala sa.

„Veď si vravela, že sa olizoval s inou."

„A tam to aj skončilo."

„Si si istá?"

„Hej, aj ona mi to potvrdila?"

„Ty si sa stretla aj s ňou? Ja že sa ti sám priznal."

„Nebyť jej, tak sa to asi nedozviem."

„Dúfam, že si jej aspoň pár vlasov vytrhla."

„Skoro, ale radšej som si to vybila na Vaďákovi", odpovedala som s úsmevom.

„Ty tyran", povedala a obe sme sa zasmiali.

„Máš veľa roboty?" spýtala som sa po chvíli.

„Prečo?"

„No že by sme niekam vyrazili, len mi dve."

„Úú, zbaliť pár sexi českých chalanov?"

„Ja ich budem akurát tak do vianočného papiera baliť, stále som zadaná, ale ty si môžeš robiť čo chceš."

„Super, idem saprezliecť a môžeme ísť," natešene povedala.