Vadak alebo Hoggy

Utubering

Areál Utuberingu bol obrovský. Videla som zóny ostatných youtuberov, no najviac som sa tešila na tú svoju.

„Ideš so mnou, alebo ideš za chalanmi?" spýtala som sa Vadima.

„Podle toho, kam."

„Chcela som sa ísť pozrieť na moju zónu, mala by byť vo vnútri."

„Jedem všichni spolu."

Vo vnútri som sa obzerala po mojej zóne. Konečne som ju uvidela. Bola neskutočná, presne tak, ako som si ju predstavovala. Oči sa mi rozžiarili a rozbehla som sa k nej. Pribehol ku mne Vadim.

„Wau, máš to tady super."

„Ani mi nehovor." Od radosti som ho objala. Keď som si uvedomila, čo som spravila, len som ustúpila a sklonila hlavu. Nenápadne som pozrela na Vadima a videla, že sa červená. Usmiala som sa, vytiahla som mobil a odfotila som si ho a potom i moju zónu. Obe fotky som poslala Pati a Mirke.

„Héj,  nemůžeš si mne jen tak fotit, potřebuješ povolení."

„Jáj, prepáč, na budúce sa spýtam."

„Fajn, odpušteno za 100kč."

„Sorry, mám len eurá."

„Pohode, tak 100€."

„Za to mi nestojíš," usmiala som sa.

„Okej, urazil sem se, do hotelu trafíš i sama, čau."

„Ale no, nebuď jak decko."

„Ja a decko? Ty bys mi stála i za víc."

„Dobre, pošlem ti ich potom na účet, poďme si to tu pozrieť ďalej."

Asi pol hodinu sme chodili po areály, keď si nás organizátori zavolali, aby nám vysvetlili, ako to bude celé prebiehať. Skúšali sme nácvik príchodu. Všetkých nás postupne volali na pódium. S Vadimom sme tam trošku blbli, keď moderátorka povedala meno Petr Lexa alias Hoggy. Pozerala som sa, ako prišiel. Bol strašne zlatý, ešte krajší ako vo videách. Po nácviku sme mohli ísť späť na hotel. Pristúpila som k Petrovi.

„Ahoj, prepáč, nechcem ťa otravovať, ale neodfotil by si sa so mnou?" Neodpovedal mi, len sa na mňa asi 10 sekúnd pozeral. Potom ako by sa spamätal, usmial sa a povedal: „Jéj ty jseš Zuzka, že? Viděl jsem některý tvý videa, jsou super a výborne tancuješ, mohla bys mně to někdy naučit."

„V pohode, hocikedy keď budeš mať čas."

„Fajn, tak ti dám své číslo, pak můžem spolu něco i natočit."

„To by bolo fajn." Podala som mu svoj mobil a čakala, kým napíše svoje číslo. Videla som, že sa prezvonil.

„Super, takže teď mám i já tvé číslo, takže pak jsi voláme, musím jít ešte skoušet s kapelou."

„Okej, tak ahoj zatiaľ."

Skovala som si mobil a obzerala som sa, kde je Vadim. Stál pár metrov predo mnou a divne zazeral.

„Co chtěl Petr."

„Nič, len sme sa dohadovali, že niekedy spolu niečo natočíme."

„Mně jsi to slíbila dřív, takže ja bych mněl být první na řade."

„Fajn, tak mi môžeme niečo natočiť spolu dnes, poďme sa najprv najesť lebo umieram od hladu a potom niečo vymyslíme."

„Natočme Nikdy jsem."

„Bez alkoholu ale."

„Néé to nebude ono, koupime si něco."

„Ja nepijem, len nealko pivo takže môžeme kúpiť to a tváriť sa, že je v tom alkohol."

Zasmial sa a zamierili sme do reštiky. Celý čas ma prehováral, nech si kúpime aspoň jednu fľašku alkoholu. Nakoniec sme sa teda dohodli, že si kúpime vodku, ale žiadne video nebudeme pri tom točiť. Konečne sme prišli do hotela.

„Zavoláme ešte niekoho, či budeme piť len dvaja, ako najväčší alkáči."

„Né, mi dvá si vystačíme i sami."

„No keď myslíš." Pomaly sme popíjali, zabávali sme sa, keď nám zrazu niekto zaklopal na dvere.

„Jdi otevřít, ja asi nevstanu."

„No lebo ja áno, je to tvoja izba, ty choď, asi sme boli moc hlučný." Pomaly sa postavil a kráčal k dverám. Keď ich otvoril, za nimi stál...