Vadak alebo Hoggy

Párty

Vybrali sme sa do najbližšieho klubu, aby sme to nemali veľmi ďaleko. Keď sme sa po zložitých točitých schodoch, ktoré vyzerali ako určené na likvidáciu opitých ľudí, konečne dostali dolu, pomyslela som si, že to asi nebol najlepší nápad. S Mirkou sme si vymenili pohľady, pokrčili sme plecami a pokračovali k baru. Už po pár dunivých tónoch a nádychoch cigaretového dymu, ktorý prichádzal odvšadiaľ, ma rozbolela hlava.

„Asi som už na toto stará, vieš, že toto nie je moja šálka kávy," zakričala som Mirke do ucha.

„Dáme si len pár drinkov a pôjdeme, neboj." Práve sme si dávali druhý drink, keď sa ozval buchot, ktorý prehlušil i hudbu. Obzreli sme sa, čo sa deje a všimli sme si, ako pár opitých ľudí práve popadalo z tých hnusných schodov.

„Bože další. Vy ožralí hovada, říkal jsem vám, ať si na těch schodech dáváte pozor." Nadával barman a utekal im na pomoc. Našťastie boli všetci v poriadku. S Mirkou sme sa na nich smiali a pripili sme si. Občas sme boli zlomyseľné mrchy, ale čo už.

„Včera mi tady dva popadali, dneska tyhle, a to není ještě ani pul noc." Sťažoval sa nám barman.

„To bude tými schodmi, nechápem koho napadlo, dávať do baru takéto schody." Odpovedala som mu. Divne sa na mňa pozrel a tak som sa naňho zamračila. Pozrela som sa na Mirku, no tá si nás nevšímala, práve mala debatu s nejakým chalanom.

„Promiň, nechci být drzý, ale neviděli jsme se někde?" Premýšľala som, no aj on sa mi zdal povedomý a až potom som si spomenula odkiaľ.

„Nie si náhodou Pavel? Petra Lexu spolubývajúci?"

„Jsem a ty jsi Leee..."

„Zuzka", dopovedala som zaňho s úsmevom. „Čo tu robíš, myslela som si, že robíš niečo s módou, alebo niečo podobné."

„Jo, jen vypomáhám kámošovi, kterého mimochodem napadli ty úžasné schody," ukázal smerom k schodom a zasmial sa.

Prikývla som a tiež som sa zasmiala. „A čo Petr, ako sa má?"

„V pohodě, stále v jednom kole, koncerty a tak, ale dneska má volno, vlastně by za pul hoďku mněl být tady." Zabehol mi drink, no našťastie si to Pavel nevšimol. Rýchlo som poklepala po ramene Mirku. Nahnevaná, že ju ruším na mňa pozrela.

„Musíme ísť inam, má prísť Petr," rozrušene som povedala.

„Pekne, aspoň to môžeš vrátiť Vadimovi," usmiala sa a ďalej sa venovala svojmu úlovku. Mala som ešte pol hodinu, tak som sa ako tak upokojila a narýchlo dopila drink. Práve som chcela Mirke povedať, že odchádzam, keď vošiel. Pozrela som sa jeho smerom. Bol s ním ešte jeden chalan a tri baby. Jeho doprovod si posadal a on sa vybral smerom k baru. Hľadala som si únikovú cestu, no nemala som kam ujsť. Aj keby som sa skovala na wécku, raz by som odtiaľ musela výjsť. Sadol si o tri barové stoličky ďalej odo mňa a zdalo sa, že si ma nevšimol. Pozerala som sa pred seba, aby som ich aspoň periférne mohla sledovať a videla som, ako Pavel kývol hlavou smerom ku mne. Otočila som sa teda ich smerom a videla som na Petrovej tvári radostný i prekvapený výraz. Usmiala som sa naňho a zamávala mu. Okamžite sa vybral ku mne. Objal ma a prisadol si vedľa.

„Co tady děláš?"

„Pijem a Mirka sa rozhodla zbaliť nejakého chalana, tak som ostala sama so svojím drinkom," uškrnula som sa a dopila drink. Petr mi okamžite objednal ďalší.

„Kde máš Vadima?" I keď som túto otázku čakala, premýšľala som, ako odpoviem. Či mu poviem pravdu, alebo sa budem tváriť, že je všetko super. Rozhodla som sa pre druhú možnosť.

„Doma, dnes som prišla od neho." Prikývol a pozrel sa mi do očí.

„A mezi vámi je všechno v pohodě?"

„V úplnom," prikývla som a kopla do seba ďalší drink. Pavel mi bez opýtania nalial ďalší.

Petr sa na mňa díval tak prenikavo, že som to nevydržala a otočila som sa. Pozrela som sa na skupinku, s ktorou prišiel a videla, ako tie dve baby na nás zazerajú a niečo si šepkajú. Tá tretia očividne patrila k tomu druhému chalanovi. Ó, takže Petr má rád troječku, pomyslela som si.

„Tvoje rande ťa už vykukuje," podpichovačne som povedala a opäť som sa otočila na neho.

„Není to moje rande, jsou to jen kámošky."

„Jáj a vedia o tom?" Opäť som dopila ďalší drink. Fúha, mala by som s krotiť, inak nedopadnem najlepšie. Obvykle mi stačí málo a toto bol už môj štvrtý drink...Alebo piaty? Premýšľala som. Z úvah ma strhla Petrova otázka: „Snad nežárlíš," povedal s úsmevom.

„Nemám načo," uškrnula som sa a vstala s plánom ísť na wécko. Musel ma zachytiť, pretože inak by som sa asi zrýpala. Mirka sa na mňa udivene pozrela.

„Koľko si pre boha toho vypila?" Spýtala sa, nakoľko ona mala stále len druhý drink.

„Nie veľa, som v pohode, len sa mi hlava zatočila, vidíš?" povedala som a snažila sa kráčať rovno. Cestu na toaletu som našťastie v pohode zvládla. S očakávaním, že tam už Petr nebude sedieť som vyšla. No keď som sa priblížila k baru a svojmu miestu, stále tam bol, i keď už nie sám, opierala sa o neho dievča, s ktorým prišiel. Pocítila som vlnu žiarlivosti a kúsla som si do spodnej pery, aby som sa upokojila.

„S dovolením," povedala som dievčaťu, nakoľko som chcela prejsť k svojmu miestu. Odstúpila a zblízka si ma premerala. Cítila som na sebe jej pohľad i keď sa ma Petr pýtal, či som v pohode. Kývla som hlavou, že som a Pavla som požiadala o ďalší drink.

„Ne, Pavle, už má dost, zaplatím to za ní, jen jí už nenalívej."

„Nestaraj sa do mňa, ja viem kedy mám dosť," povedala som rozčúlene. Pavel mi teda nalial a ja som to opäť celé do seba hodila.

„Ser na ní, Petře, pojď si tam k nám sednou," povedala úlisne jeho "kamarátka".

„Nejaký problém?" otočila som sa k nej. Vôbec si ma nevšímala, len niečo šepkala Petrovi.

„Jdi si tam sednou, jo," poslal ju preč. „Pojď, odvezu tě domů," pomohol mi zo stoličky. Kým sa Mirky pýtal na adresu, položila som si hlavu na jeho plece.

„Zvládneš ty schody, nebo tě odnesu?"

„Keď sa nebojíš, že ťa povraciam, skús to." Usmiala som sa.

„To zvládneš i sama, pojď." Opatrne sme vyšli schody, naložil ma do auta a odviezol domov. Uložil ma až do postele. Keď už zatváral dvere, zakričala som za ním: "Nemohli sme sa radšej mi dvaja dať dokopy? Si lepší ako Vadim".

Dnes dve časti naraz, tak dúfam, že sa vám budú páčiť, ak hej, pridajte prosím hlas, ďakujem:-)