Vadak alebo Hoggy

Hádka

Dívala som sa na telefón. Ničomu som nechápala. Ako vedel, že som šla domov s Petrom? Veď nás nikto nevidel a nikomu som to ani nepovedala. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Klikla som na facebook, chcela som Vadimovi napísať správu, tam by som aspoň videla, či si ju prečítal. Otvorila som upozornenia a všimla som si, že ma Petr označil na nejakej fotke. Klikla som na ňu. Bola to fotka z cesty domov. Odfotil ma, keď som spala a zavesil to na fb, preto som nevedela, ako sa to Vadim dozvedel. Nahnevalo ma to. Práve som chcela otvoriť dvere, keď na ne Petr zaklopal.

„Seš v pohodě? Už jsi tam docela dlouho." Prudko som ich otvorila, až som videla, ako sa zľakol.

„Co blázníš, ještě z tebe dostanu infarkt, mněli bychom jít dovařit."

„Fajn", odsekla som naštvane. Ani som sa na neho nepozrela, obišla som ho a začala dokončovať jedlo. Cítila som, ako stojí za mnou a díva sa na mňa. Celý čas nepovedal ani slovo, nevedela som, či mu už došlo, prečo som naštvaná, alebo ma zbytočne nechcel rozhnevať ešte viac. Možno sa len zasa nechcel hádať a doťahovať. Naložila som jedlo na taniere a sadla si za stôl. Prisadol si a začali sme jesť. Po celý čas sme neprehovorili, ani som nedvihla hlavu od taniera. Keď sme dojedli, vstala som a natiahla sa po jeho tanier. Chytil ma za ruku.

„Řekneš mi už konečně co se zase stalo? Kdo ti to volal?" Trhla som rukou aby ma konečne pustil. Odložila som taniere a otočila som sa k nemu. Na mobile som otvorila fotku a ukázala mu ju. Zobral mi mobil z ruky a pozrel sa na ňu.

„Si děláš ze mně legraci, snad si není naštvaná proto, že jsem tě vyfotil když si spala." Pokrútil hlavou a podal mi mobil naspäť.

„Nemal si právo odfotiť ma a dať to na net bez môjho vedomia, ani nevieš, čo si tým spôsobil."

„Co jsem způsobil, to nemyslíš vážně, co ti volal někdo z nějakého bulváru když tě to tak naštvalo?"

„Nie, volal mi Vadim, ktorému som povedala, že idem domov vlakom. Všetko si tou fotkou pokazil, už mi nikdy nebude veriť a to kvôli tebe." Postupne som zvyšovala hlas, až som ku koncu naňho kričala. Petr zaklonil hlavu.

„Bože můj zas ten tvůj Vadim, vždyť si mi řekla, že ho nechceš, tak se prosím tě rozhodni a nechovej se jak pubertální děcko. A neziap tady po mně, sama si mi volala a ponoukla se, že tady můžu přespat. Nedělej jako by všechno byla jenom moje vina"

„Ale nemáš právo dávať moju fotku na sociálne siete, ja by som tiež bez tvojho súhlasu nikam nič nedala, neviem, kto sa správa ako pubertiak, chcela som odviezť len na stanicu a nie až domov a nechala som ťa tu len preto, že keď už si sem razil takú diaľku, nechcela som, aby si spal na hoteli, ale teraz toho ľutujem." Pokrútil hlavou a ironicky sa zasmial.

„Fajn, jako myslíš." Zobralsi svoje veci a odišiel. Pri odchode ešte nezabudol hlasno buchnúť dvermi.Stála som a dívala sa na dvere. Super, ďalší chalan, ktorého som odseba odohnala.

Trochu kratšia časť, no dúfam, že sa vám bude páčiť :-) čo myslíte, mala by to urovnať s Hoggym alebo s Vaďákom? ďakujem za prečítania a hlasy!