Ako správne zlepiť srdce II.

2. Alex - Vždy pomôž svojej kamarátke, aj keď nevieš ako, snaž sa!

,,Vieš, ja som odjakživa nebola tak celkom zmierená s tebou a s Lukášom. Prirýchlo ste sa dali dokopy, ale podporovala som ťa, tak ako ťa budem podporovať vždy," poznamenala som a pokúsila som sa o úsmev. Asi som to nemala robiť, pretože Amy začala plakať ešte viac. Uznávam, to som pokašľala. V utešovaní som nebola práve profík. ,,Chcela som, aby si bola šťastná a aj si vyzerala byť šťastná," pokračovala som v snahe zachrániť situáciu.

,,Lenže on bol zlý," hovorila pomedzi plač. Tak jednoducho ako to len šlo. Vedela som o jej divnom vzťahu odkedy sme skončili predmaturitný ročník. Môj sen sa skončil, ten jej začal. Priala som je to. Zaslúžila si pocítiť aj inú ako len lásku od najlepšej kamarátky - mňa- avšak ako rozprávka to práve nevyzeralo. Každé dievča túži po pozornosti, nie po sviniarskom frajerovi s očami pre ostatné dievčatá.

,,Viem viem, Am, mrzí ma to," utešovala som ju. Skočila mi do objatia. Sedeli sme na našom skromnom gauči a okolo nás rástla len napätá situácia. Amin plač na mňa doliehal a trhal mi srdce aj uši. Bolela ma hlava. ,,Am, zober sa! Nemôžeš tu len plakať. Bol to somár a aj ty si bola hlúpa, ale ľúbila si ho. Nájdem ti lepšieho."

,,Prepáč, plačem už celé týždne. Som ako chorá," spamätala sa náhle. V sekunde jej plač ustal a Am sa posadila na gauči. Sedela vedľa mňa, no nezmáčala mi tielko svojimi slzami. Možno sa mi podarilo jej pomôcť.

,,To je v poriadku, Am," usmiala som sa na ňu. ,,Nič sa predsa nestalo. Každý plačeme. Nie je na tom nič zlé. Pomáha to, ale ty už plačeš pridlho."

,,Prepáč, mrzí ma to, ani ty si neplakala... vtedy," pripustila. Dostala som priamy úder. Neplakala som... vtedy - tak tomu hovoríme vždy keď sa o tom chceme zmieniť jedna pred druhou, väčšinou len v naliehavých situáciách ako aj v tejto dnešnej - vedela som, že to tak nemalo byť. Neplakala som vtedy a ani potom. Neplakala som kvôli nikomu. A tiež som nechcela, aby plakala Amy. Nikto nemôže za to, akí sú niektorí ľudia chumaji. I keď to bolelo a bolí to stále...

,,Nebol nám súdený šťastný koniec, Am. A plač by mi k ničomu nepomohol. No ták, zober sa, ty si silná. Zvládneš to," zmenila som tému. Vždy zmením tému, keď na to padne reč. Ale tiež som doma už potrebovala pokoj. Jej plač už začínal byť otravný. Nedokázala sa zmieriť s dierou s jej srdci ani po týždňoch. Bála som sa, že ju von už nevytiahnem.

,,Och, a ja tu revem ako malá. Prepáč mi," utierala si slzy do rukáva. Dúfala som, že už si to uvedomila a nebude pokračovať v sebaľútosti.

,,Nie nie nie, neospravedlňuj sa. Ospravedlňovať by sa tu mal niekto iný, nemyslíš?" narážala som na jej bývalého - Lukáša. Chodili spolu posledný rok na strednej a ešte aj po strednej. Rozišli sa po skoro ôsmych rokoch, čož bolo pred niekoľkými týždňami.

,,Máš pravdu," usmiala sa. Bola som šťastná, že sa mi konečne podarilo zaraziť jej pochmúrnu náladu. Mohli sme ísť konečne von, presne ako sme sa dohodli.

,,Môžme ísť?" spýtala som sa natešená. Tešila som sa, keby už odídeme a užijeme si večer. Mala som dosť vysedávania a utápania sa v plači. Obom by bolo prospelo vypadnúť a odreagovať sa.

,,Áno, máš pravdu! Vypadnime odtiaľto!" odvetila rozhodne. Začínala byť opäť starou coool Amy a ja som bola rada, že už sa netrápi. Ona sama sa predsa trápiť nechcela a mňa z jej neustávajúceho plaču bolela hlava. Už som ani nedúfala, že sa mi podarí dohovoriť jej. To, že už neplakala bolo obrovskou úľavou aj pre mňa.

,,Poďme sa teda obliecť!" vyskočila som z gauča a rozbehla som sa k svojej izbe, na to jediné som celý deň čakala, ale zastavila som akonáhle som si všimla, že Amy k tej svojej nebeží. Bývali sme spolu odkedy sme dokončili vysokú a Mel predala náš dom a presťahovala sa k Erikovi. Odvtedy sme s Am spolubývajúce a najlepšie priateľky v jednom. Bolo to super.

,,Am? Čo sa deje?" oslovila som ju. Čumela do blba. Ešte stále nebola tak celkom vo svojej koži. Sklonila hlavu k zemi akoby si chcela prezrieť náš koberec. Vedela som, že sa musí niečo diať v jej hlave, pretože ten koberec mala v merku už od toho dňa, kedy ho uvidela v obchode s dekoráciami.

,,Alex," začala. Pokračovala, keď som si sadla naspäť k nej a posmelila som ju úsmevom. ,,Chcem odtiaľto odísť. Mali by sme ísť niekde ďalej. Máme na to. Obe. Môžeme bývať a pracovať na lepšom mieste," pozrela som na mňa. Ja som zostala zaskočená. Netušila som, že sa jej tu nepáčilo a že rozmýšľala nad odchodom.

,,Musím s tebou súhlasiť aj nesúhlasiť zároveň," premýšľala som nahlas. Jasné, že som sa chcela odsťahovať z malého mestečka niekde, kde by náš život mal väčší zmysel. Teraz by to šlo. Ale bála som sa opustiť svoju prácu, hľadať si novú, zbaliť sa a odsťahovať sa ďaleko.

,,Prosím. Obom nám bude lepšie a mne by to teraz prospelo," presviedčala ma. Išla na mňa tým správnym spôsobom.

,,Am, neviem. Čo ak si nenájdeme prácu ani byt? Čo bude potom?" váhala som. Naozaj ma tá predstava ohromne lákala, ale nemohli sme nič uponáhľať. Boli sme dospelé a samostatné. Trebalo všetko poriadne premyslieť.

,,Nájdeme všetko neboj sa. Začneme odznova. Budeme žiť rovnako. Len lepšie, na lepšom mieste," nedala sa Am. Zdalo sa, že jej na tom naozaj dosť záleží. Určite o tom často premýšľala.

,,Možno súhlasím," vyhlásila som so štipkou záhadnosti. Am čakala, kým budem pokračovať v preslove s iskičkami v očiach. ,,Odsťahujeme sa," vydýchla som. Am nadšene zatlieskala a po slzách na jej tvári nebolo ani stopy. ,,Ale najskôr si nájdeme prácu a byt, dobre?" vyjednávala som. Naozaj som nechcela, aby sme sa neuvážene vrhli do nového mesta a skončili by sme ako tie blbky vo filmoch, bez strechy nad hlavou, to by bolo totálne nepremyslené. Museli sme mať plán a pevné zázemie.

,,To sú rozumné podmienky. Platí!" zatiahla nadšene a postavila sa z gauča ako rýchlik. ,,Ďakujem. Bude to super, sľubujem. Bude sa ti tam páčiť," objala ma.

,,Viem. Nerobím to len kvôli tebe, už mi tu z teba začínala trešťať hlava," priznala som. Našťastie to Am vzala ako vtip a rozosmiala sa. Jej pozitívna nálada bola konečne naspäť.

V ten večer sme šli von a nasledujúce dva dni - víkend - sme brázdili internet a hľadali sme vhodné pracovné ponuky a prijateľný byt. Boli sme plné očakávaní a obe sme sa tešili na zmenu.

🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦 🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦

Ahojte, žubrienky ^^

🐦Ako ste prežili nový rok? Dúfam, že ste do nového roka vykročili tou správnou nohou a že sa Vám bude dariť ;)

🐦Aj Alex a Amy chcú vykročiť do nového sveta a budeme len dúfať, že všetko sa vyvnie dobre, však? ;) Dúfam, že sa vám nová časť páčila ;)

Ešte raz Vám prajem všetko najdkokonalejšie do nového roka ;)

V.S. 🐦