Ako správne zlepiť srdce II.

4. Alex - Pri dôležitom kroku treba mať premyslený plán

,,Aleeeeex!!" zvolala na mňa Amy po dvoch hodinách šeršovania na internete. Hľadali sme všetky možné ponuky na bývanie a na slušné pracovné miesta, ktoré by pripadali do úvahy.

,,No?" ozvala som sa z polospánku. Po včerajšom "úlete" sa mi zatvárali oči odkedy som vstala z postele. Bola som neskutočne unavená a hľadanie ponúk mi na akčnosti nepridávalo. Nudilo ma prehľadávanie všetkých možných stránok, ktoré sa snažili vnucovať nám svoje "najvýhodnejšie" ponuky.

,,Preber sa," schladila ma. Už  už vo mne začal horieť plamienok očakávaní, že Am konečne našla schopný inzerát, no Am ma nijako nepotešila. Len ma ešte viac postrčila do práce. Unavovalo ma dve hodiny čučať a čumieť do obrazovky. 

,,Nepôjdeme sa najesť?" navrhla som. Malá pauza by mi vtedy prišla naozaj vhod.

,,Tak choď niečo uvariť," pokynula mi Am v súhlase. Ani okom nemihla, keď sa so mnou rozprávala. Celým svojim ja sa sústredila na ďalšie a ďalšie ponuky. Jej oči behali len z jedného kúta obrazovky na druhý. Vynútiť si jej pozornosť by ma stálo priveľa síl, tak som sa na to vykašľala.

Pôvodne som chcela vypadnúť von na čerstvý vzduch a najesť sa v jednej z reštaurácii povedľa hlavnej ulice, avšak aj toto povolenie vypadnúť zo spárov obrazovky som privítala a vrhla som sa do kuchyne a dala som sa do prípravy večere. Raňajky sme vynechali v prospech spánku, obed sme vymenili za ľahké raňajky, a tak nám zostávala už len večera ako posledné jedlo dňa. Nevedela som sa dočkať toho momentu, kedy sa Am toľké hľadanie zunuje a pôjdeme si ľahnúť.

Na moje počudovanie si ku mne Am prisadla a navečerala sa. Už som myslela, že je k tomu notebooku prilepená a do pondelka sa odtiaľ neodlepí. Večerali sme v tichosti. Ja som jedla opatrne, aby som v Am nevzbudila podozrenie, že sa flákam. Am musela nad niečim príšerne premýšľať, pretože ešte nikdy som ju nevidela jesť takou rýchlosťou ako vtedy. 

Po večeri sa Am bez slova vrátila k svojej robote a ja som natiahla svoj návrat k obrazovke v prospech čistých riadov. Nemám vo zvyku utierať mokré riady, ale v tomto prípade, aby som ešte chvíľku mohla stráviť nehľadaním ponúk, som utierku a mokré riady s radosťou privítala.

,,Aaaaaa. Mali by sme si ísť ľahnúť, je neskoro, aj zajtra je deň," nadhodila som v geste spiaceho mačaťa. Unavene som si natiahla končatiny a pretrela som si suché oči. Vypla som svoj počítač a čakala som, že Am ma bude nasledovať, ale ani sa nepohla.

,,Dobrú noc," riekla nezaujato. Vedela som, že sa hnevala, ale chcela nájsť niečo, čo by nám otvorilo bránu do veľkého mesta. Prinajmenšom prácu alebo schopný byt. Keby dnes v noci našla tie správne ponuky, cítila by som sa neschopne pre svoje hľadačské sklony, avšak bola som unavená. Sľúbila som si, že v nedeľu sa posnažím.

A svoj sľub som splnila. Hneď ako som sa v nedeľu ráno vytrepala z postele s elánom o tisíc percent väčším ako v predošlý deň, naraňajkovala som sa a začala som sa hrabať v rôznych ponukách. Začala som prácou. Am ešte spala a vždy, keď som našla niečo, čo sa mi pozdávalo, uložila som si stránku a hľadala som ďalej, neskôr som sa dala do hľadania bytu a namôjveru, nič som nenašla. Všetko bolo buď príliš veľké, alebo príliš drahé, alebo príliš veľké a drahé, alebo na zlom mieste, alebo so zlým hodnotením. Už som vedela, prečo Am strávila pri hľadaní takmer celý deň.

Keď sa Am zobudila, nevenovala mi priveľa pozornosti. Zmohla sa iba na ľahké "Dobré ráno." a zamkla sa v kúpeľni. Keď odtiaľ po hodine vyšla, ja som mala nájdené novnaké nič a ona sa vrátila do svojej izby. Asi sa rozhodla ma vytrestať za to, že som jej v predošlý deň veľmi nepomohla. Vtedy ma koplo odhodlanie, že nájdem najlepšie ponuky aj keby ma to stálo môj bezsenný spánok.