Odmietala každým slovom, pohľadom, pohybom. Bránila sa a bojovala so mnou. Dúfal som, že sme v tom obaja rovnako. Prišlo to ako príval. Ako obrovská tsunami vlna, ktorá mi zmietla všetko, čo sommal v hlave. Zanechala tam len základ a všetky moje minulé pocity. Pred oči sa mi vkrádali obrazy Alex ležiacej vedľa mňa, sediacej na mne, bozkávajúcej ma... a chcel to zas. Opäť som bol zmätený, naštvaný, vzrušený, rozohnený a pomätený. Stačil jediný dotyk jej pier.
Myslel som si, že von vyšla Van. Podobal by sa jej ten prepad, no ani za svet by som si nwbol pomyslel, že sa ocitnem tvárou v tvár žene, ktorej sa podarilo totálne ma rozložiť. Kúsok po kúsku. Zabúdal som na všetko. Kašľal som na to, že mám priateľku. Bolo mi úplne fuk, že to mohla zistiť. Dýchal som len pre ten bozk.
Prial som si, aby sa usmiala, aby to cítila rovnako. Sklamal som ju. Vedel som, že som hlupák, no opäť som chcel všetko zachrániť. Milovať ju.
Odmietala ma. Priečila sa. Dokonca mi priala trpieť a nezazlieval som jej to. Mala úplnú pravdu. Nehodlal som sa vzdať tak rýchlo ako naposledy. Vzal som ju von. Dúfal som, že čerstvý vzduch mi pripíše skóre, no len Alex viac rozviazal jazyk. Nie však pri bozkoch, ale v lamentovaní.
,,Alex, mrzí ma to," vysúkal som zo seba. Použil som najúprimnejší tón hlasu, akého som bol schopný. Len krútila hlavou. Nechcela ma počúvať. A ja som nevedel ako inak si získať jej stopercentnú pozornosť.
,,A čo konkrétne? To, že si vtedy odišiel?? To, že si mi nezavolal??? To, že si si našiel inú???? To, že si na mňa spomenieš len keď ti skrížim cestu?? To, že sa chováš ako úplný korunovaný kretén??!!" Jej slová prikovali môj pohľad k zemi. Mala prvavdu. Bol som kretén na štyridsiatuprvú, no a práve pre to som sa nehodlal vzdať. ,,Ja som ťa naozaj milovala. Milovala by som ťa zas, ale nemôžem sa naviazať na niekoho, kto o tri sekundy svoje sľuby bez varovania vezme späť. Ja nie som hlúpa a nemôžeš si robiť to, čo sa ti zachce a len tak prehliadať dôsledky, ktoré sa netýkajú priamo teba. Ak si si myslel, že toto naše ďalšie osudové stretnutie niečo zmení, tak si sa prerátal, pretože-" pokračovala a mňa jej slová ostro prepichovali. Bol som zranený a ponížený, no stále odhodlaný. Chcel som ju na svojej strane.
,,Mlč," precedil som pomedzi zuby. Mlčala a konečne počúvala. Hneval som sa na seba, pretože komplikovanosť tejto situácie bola len a len moja vina. ,,Viem... viem, že som kretén. Viem, že som ti spravil zlé veci... ale vždy, keď ťa vidím, mám chuť spraviť všetko inak," ozrejmil som jej v domienke, že to konečne zaberie. Sústredil som sa na jej oči. Och, keby pohľad pálil, bol by zo mňa iba žeravý uhlík. Aj som sa taj práve cítil. Ako sopka pred výbuchom. Túžiaci po sladkom konci.
,,Nemôžeš ma chcieť len keď ma vidíš. Nemali by sme sa vídať. Keď si s ňou, nemáš potrebu ani len myslieť na mňa. Tak tu nehraj, že ti na mne záleží." Trhala ma kúsok po kúsku každým slovom. Zavŕtala sa so mňa a trhala ma na kusy. Pálila ma a drvila.
,,Prepáč mi," odvetil som. Nevedel som, čo viac dodať. Mrzelo ma, že som bol kreténom.
,,Prepáčim, ale musíš mi sľúbiť, že mi dáš pokoj. Nesmieš ma už nikdy prenasledovať. A nebudeš mi komplikovať život. Uteč z neho a nekaz mi to, čo si už raz pokazil. Bolo dosť ťažké byť zas oukej." Bola zlomená. To nás spájalo. Zlomili sme jeden druhého. Dostal som nás do kruhu bez východu.
,,Už dávno nie si dievča, čo verilo na rozprávky. Ale ver mi...-"
,,Nie! Dosť," prerušila ma až som sa naozaj bál, ,,mal si dosť času prosiť o odpustenie. Mal si dosť času rozmyslieť si, čo vlastne chceš. Mal si hromadu času vybrať si. Vybral si si nie mňa tak ma nechaj na pokoji!" Kričala. Stála tam predo mnou, neschopná úniku, úplne vyčerpaná mnou...
Lovil som v pamäti všetko, čo by mi mohlo pomôcť. Spomienky?? Bozky?? Konfrontácia???
,,Nie je to také jednoduché," prehovoril som. Nechcel som sa vzdať, no začínal som bojovať so sebou samým. Bránila sa mi. Stál som pred ňou bez energie s vyčerpaním a sklamaním v hlase.
,,Ale je. Si dospelý a mal by si presne vedieť, čo vlastne chceš. A tiež by si mal začať rozmýšľať. Niekedy tvoje rozhodnutia niekoho iného dosť zabolia. Aj keď tebe sa to tak zdať nebude." A zas mala pravdu. Bol som tvrdohlavý, ale z nás by nechcel prestaviť svet po svojom?
,,Prepáč... Rád by som to napravil." Neviem, č i to zabralo, sľubom neverila, ale skutočne som sa snažil.
,,To povedz svojej žiarlivej priateľke," hlesla a mňa to vrátilo späť na zem. Vanesa... kašľať!! Prečo ona?? Mal som pred sebou svoju jedinú kočku a nechcel som sa vzdať.
,,A to mi hovoriš ty???! Tvoj frajer ma zmlátil v klube!" Vrátil som jej úder. Začínal som viesť ja.
,,Dával na mňa len pozor. Záleží mu na mne. A ty si sa rozhodol urobit niečo fakt nevhodné!"
,,Páčilo sa ti to," pripomenul som jej.
,,Nevedela som, že si to ty," ďalej sa bránila.
,,Páčilo sa ti to," zopakoval som. Mohol som sa spokojne usmiať. Alex prehrávala. Viedol som.
,,Áno," prehodila nakoniec so štipkou zúfalstva.
,,Viem," súhlasil som.
Nemohol som ďalej čakať na vývoj našej vojny slov. Nechal som hovoriť naše vnútro. Hlave sme dali oddych.
Cítiť chuť jej mäkkých pier vo mne vzbudzovalo pocit akoby som opäť kráčal po škole, ruky vo vrecku a úsmevy okolo mňa. Bola to chuť víťazstva.
Okolo nás sa ozývali kroky, ale neriešili sme ich. Nemuseli sme. Aspoň na malinkú chvíľu sme si mohli dovoliť malý, komplikovaný a úplne nesprávny úlet. No bola to tá najlepšia vec, akú som mohol urobiť.
,,Viktor!!?" Ten hlas!! Doriti!! Mal som vnímať prichádzajúce kroky!! Vanesa.
Odtiahol som svoju tvár od Alex, no stále som zostal v jej bezpečnej blízkosti. ,,Van??"
,,Nie to ťa hľadá ďalšia bývalka, ktorá čaká na svoj čas!!" odvekla tvrdo a bezcitne. Ranil ju pohľad na bozk medzi mnou a Alex a ja som si to uvedomoval. Aj tak by som to nechcel inak. Vybrať si by nebol problém. Zraniť ich bolo tou najpríšernwjšou komplikáciou.
🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦
Čaudy, trblietky!!
Pôvodne mala byť táto časť dlhá až po konfrontáciu s Matom, ale prečo si to neokoreniť?? ;))
Neviete sa dočkať pokračovania???Ďakujem vám za to, že ste to so mnou ešte nevzdali. Zbožňujem vás💕
SA_BIN_KAAA to je pre teba, snáď sa superčuperrýchla časť páčila a teš sa na ďalšiu ;))
Ďakujem❤️
LY, Rony🐦
YOU ARE READING
Ako správne zlepiť srdce II.
Teen FictionToto je príbeh pre všetkých, ktorí horia túžbou po tom, aby vedeli, čo sa stalo s Alex a s Viktorom ;) toto bude mať šťastný koniec ;) Sú ako šelmy, ktoré túžia po odmene, avšak nevedia, že tou jedinou odmenou sú si jeden pre druhého navzájom...