Ako správne zlepiť srdce II.

18. Alex - Keď ti už len pohľad vyrazí dych, nenechaj ho pripraviť ťa oň

,,Si v poriadku?" boli slová, ktoré Mat opakoval snáď každých dvadsať minút odkedy som k nemu prišla. Nechcela som doma dýchať ten napätý vzduch, a tak som poprosila Mata, aby pre mňa prišiel k banke a aby sme šli k nemu. Mat bol rád a myslel si, že mu chcem spraviť radosť. Nepovedala som mu, čo sa stalo medzi mnou a Am. No keď v sobotu ráno nadhodil tému ,,Poďme s Davom do baru." povedala som mu, čo sa stalo. Nemohla som to už vydržať. Amy sa mi ospravedlňovala každú hodinu. A to pravidelne! Vždy o celej mi napísala, ako ju mrzí, že mi toho toľko tajila a že odchádza. Ale aspoň nás to nakoplo.

V sobotu som jej odpustila a večer sme si to šinuli do onoho povestného baru, kde som prvýkrát po rokoch stretla Viktora. Zhlboka som dýchala. Zbierala som v sebe neohrozenosť, aby som sa nevyplašila, keby sa tam náhodou opäť objavil. Skôr by som to prijala, keby prišiel. Mohla by som mu dať facku aj ja. Moja duša by bola spokojná.

,,Miláčik, kde mám šaty?" spomenula som si po obede.

,,Aké šaty?" pristúpil ku mne a vzal mi z rúk čistý tanier, aby ho uložil do poličky.

,,Máš tu len tie modré šaty," usmial sa. ,,A niečo úžasné k nim." Narážal na spodné prádlo rovnakej farby, z ktorého bol očividne úplne paf.

,,Tie som mala minule. Chcem iné šaty," vzdychla som. ,,Zavolám Am." 

,,Nie!! Čo keby sme ti nejaké dokonalé šaty kúpili. Všetkým vytrieš zrak a ja si budem môcť povedať, že táto kráska je len moja," pritiahol si ma k sebe a svojimi perami ma jemne začal dráždiť na krku.

,,To znie fajn," vydala som zo seba. Jeho dotyky mi spôsobovali viac ako inokedy. K svojej opatrnosti pridal kvapku ctižiadostivosti a viete čo?? Presne toto ženy na chlapoch milujú!! Že sú niekedy nespútaní a že vedia, kedy zatlačiť...

,,Tak potom mi bude cťou doprevádzať ťa na nákupy," zašepkal s ľahkosťou a jeho oči zažiarili očakávaním a nadšením. Už ma navnadil dosť na to, aby som si ho hneď k sebe nepritiahla a nespojila som tak naše pery. Veď bola by som hlúpa, no nie??? Naše popoludnie sme ,,preležali" v správnom uhle a po malej spoločnej sprche sme šli nakupovať. 

Bolo to šialené. Ani sme nemuseli chodiť do všetkých tých obchodov v meste. Stačili štyri. Z každých mám jedny šaty. Mat sa nedal odbiť a argumentoval tým, že mi ich musí kúpiť, aby mal ešte krajší pohľad na mňa. Akoby som musela byť pekná iba v krásnych šatách!! Ale pri Matovom vyznaní o tom, že mi nabudúce kúpi vrece na zemiaky a aj tak budem najkrajšia na svete, mi bolo jasné, že sa mu páčim taká, aká som. Každý chlap chce mať zo svojho dievčaťa dokonalú krásku, aby sa mal čím chváliť a aby jej krása bola čo najvýraznejšia. 

K trblietavým priliehavým červeným šatám som zvolila len riasenku, červený rúž a čipkovaný choker,  z ktorého som tiež bola totálne nadšená. Stálo ma to celú moju energiu, aby som MAta presvedčila, že na rýchlovku už nie je čas a že by sme mali ísť. Otravoval ma celú cestu taxíkom až do nášho klubu. Smiala som sa, pretože pri tom vyzeral fakt roztomilo. Ako keď bábätku vezmete cumlík, či fľašu s mliekom, alebo keď psíka pripravíte o jeho obľúbenú hračku. Taký smutný vyzeral byť Mat zakaždým, keď som ho od seba so smiechom odtiahla.

Chalani sa dohodli, že nás budú celý večer rozmaznávať, a tak sa nám líškali ako to len šlo. 

Mat mi podal pohár s farebným obsahom so slamkou. Na prvý pohľad vyzeral dokonalo, no nechutil tak sladko, ako som očakávala. Na chvíľu som sa zamračila, ale trvalo to naozaj iba chvíľočku.  Hneď ako sa mi obtrel perami o krk som pochmúrnu tvár odhodila a venovala som mu ten naj úsmev, akého som bola schopná.