Ako správne zlepiť srdce II.

11. Viktor - Ani najlepší plán nápravy nemusí výjsť s pozitívnym výsledkom

,,Už som si myslela, že neprídeš," doberala si ma Vanesa, keď som sa objavil na rohu štyridsiatej druhej, presne podľa jej pokynov.

,,Tak ja ešte na chvíľu odídem a vrátim sa, keď tu už nebudeš," podpichol som ju. Meškal som iba pár minút a ona už z toho robila haló. No len také na oko haló. Len jej robilo dobre, keď si do mňa mohla rýpnuť. S Vanesou sme mali v skutku zvláštny vzťah, keď si uvedomíte, že som bol jej nadriadený a obaja sme si zo seba bez zábran robili žarty a nikto sa nikdy neurazil a nedošlo ani k vyhadzovu.

,,Nie nie nie nie! Teraz tam pekne pôjdeš so mnou a uvoľníš sa, šéfino!" stiahla ma Vanesa dnu do klubu a chopila sa svojej funkcie. Objednala nám naše pitie a snažila sa zo mňa dostať všetku strnulosť. Vybrala stôl celkom v rohu s výhľadom na všetko a na všetkých.

,,Čo sa deje? Som ti na príťaž?" spýtala sa jemne. Bol to iba začiatok večera a vedel som, že nebudeme celý večer takto krotkí.

,,Nie, to je v pohode. Len som tu bol vždy sám. Teraz som tu s tebou a bavíme sa ako kamoši. Je to len nezvyk, prepáč. Budem sa snažiť nebyť nudný," pokúsil som sa o úsmev.

,,Ty nikdy nie si nudný, šéfko," predniesla. ,,Ale budeme potrebovať ďalšie povzbudzovače," riekla a zamávala na čašníčku, ktorá nám priniesla ďalšie pitie.

,,O zábavu máme postarané. Teraz sa uvoľni."

,,To sa ti povie. Teba strýko netlačí do konkurzu a nerobí si z teba srandu na poradách," sykol som na ňu trošku nenávistnejšie akoby som chcel. Všetko na mňa zrazu doľahlo. ,,Prepáč," ospravedlnil som sa jej, hneď ako som si uvedomil, že to vyznelo nepríjemne.

,,To nič! Tak toto ťa trápi? To aký je k tebe pán Rupperford?" overovala si, čo už zistila, či vydedukovala.

,,Asi áno. Ani neviem, čo odo mňa chce. Raz chce odo mňa zodpovednosť, potom snahu, potom ma úplne potopí. Ide sám proti sebe tým, čo odo mňa vyžaduje," priznal som. Celé dni boli moji jediní kamoši klávesnica, obrazovka počítača a počítač. Mal som rád Vanesu. Mala tú správnu povahu, nikdy sa neurazila, chcela si ma vždy vypočuť, snažila sa mi pomôcť. Moja jediná kamoška vo veľkom meste.

,,Jeho to prejde," utešovala ma. Usmiala sa na mňa a vtedy išla práca bokom. Bola som v bare so svojou kamoškou a nemohol som to pokaziť. Dopil som svoj pohár whisky a vytiahol som svoju drahú kamarátku na parket. Zvádzali sme na parkete tvrdý boj s telami okolo nás o miesto. Ale uspeli sme. Neohrabane som skákal do rytmu, aby som sa priblížil Vanesiným pohybom.

,,Som rada, že si sa odviazal. Toto je ešte len začiatok," povedala mi, keď sme sa vracali z parketu celí zadychčaní. Napili sme sa. Moje srdce ešte stále vyskakovalo zo šialenej hudby ozývajúcej sa z reproduktorov. 

,,Tancuješ ako dračica," zhodnotil som. Zasmiala sa. Čakal som, že bude hrať pohoršenie, ale polichotilo jej to. Možno za to mohli tie poháriky, ktoré sme vypili predtým.

,,Trepeš," smiala sa.

,,Nie, to by som si nedovolil!"

,,Okej," vzdala sa. Dopili sme ďalší pohár povzbudzujúcej tekutiny.

,,Och, to je Ed Sheeran!!!!" zvýskla Vanesa. ,,Poď!!" Nestihol som reagovať, už som bol vtiahnutý do bum bum rytmov nejakého interpreta, po ktorom Vanesa šalela. Krútila bokmi a ja som si až vtedy uvedomil, že má opäť podpätky. Jej šaty obopínali jej telo iba po pás a nižšie sa jej vlnili okolo kolien. 

Všetky skupinky a páriky okolo nás sa okolo seba točili a lepili sa na seba. My s Vanseou sme zvolili trošku vzdialenejšiu pozíciu. Len som sa nejako hýbal, aby som nestál a všetku zábavnú a točivú časť si odtancovala Vanesa. Bol som rád, keď som si po skončení pesničky mohol sanúť za stôl a zas sa napiť. Smial som sa na Vanese. Odviazal sa dostatočne.