Ako správne zlepiť srdce II.

45. Viktor - Aj tancujúci prízrak môže vyriešiť niekoľko situácii

Nevedel som ani poriadne, kam idem. Chcel som vypadnúť. Na malý moment som pocítil tesnosť veľkomesta. Keby to nebolo tak nebezpečné, určite by som bol skočil z toho veľkého okna u mňa v kancelárii. Beznádejne som sa topil vo svojich myšlienkach a aj keď mi Vanesa dopriala malú chvíľku dobrodružstva, nenaplnilo ma to tak, akoby som to očakával. Chcelo to viac. Vanesa mala vlastné rande. Hovorila síce, že naň ide iba kvôli prieskumu, no ja som jej neveril. Poznal som ju dosť na to, aby som vedel, že jej ten chlapík nie je tak ľahostajný ako ostatní. Poznal som jej hry a ťahy.

Ona možno práve dostávala to, čo chcela, ale čo som chcel ja?? A kde to vlastne bolo??

Chcel som niečo, čo ma len obchádzalo a ani neviem kedy presne som si uvedomil, že o mňa Alex nestojí. Dúfal som ešte aspoň v maličkú nádej, a keďže sme na seba mali ozaj ,,smolu", rozhodol som sa ísť na jediné miesto, kde bola vždy, keď som tam bol aj ja.

Vzal som si taxík, pretože mi bolo jasné, že ak sa niečo pokašle, budem potrebovať pár tekutých klincov do hlavy a šoférovať by som v takom stave nemohol. Mojou motiváciou robiť všetky tieto blbosti, ktoré mi napádali hlavu, bol jej spokojný a šťastný úsmev, keď tancovala. chcel som ten pocit s ňou zažiť zas. Vedel som, že sme možno obaja toho dosť pokašľali. To, čo sa medzi nami posralo, nebola vždy len moja vina. Boli sme opatrní, ale možno až zbytočne. Ja som vedel, že ona patrí mne, aj keď som musel odísť. Keď som vyšiel školu a vrátil som sa, ona už nebývala v okne s balkónom, ktoré mi pri mojom bezmyšlienkovitom šplhaní narobilo toľko škrabancov. Vtedy moja nádej vyhasla úplne a aj preto som bol taký somár, aký som dnes. Asi.

Taxík zastal na tej známej ulici a ku klubu ma viedli tisícky svetiel, ktoré osvetľovali snáď celú cestu, okrem nášho miesta, kde som pred pár týždňami dostal novú nádej. Ale aj tá uletela, a preto som tu zas. Ako kôpka skladačky, ktorú len jediná osoba môže dať dohromady. Pred sebou som videl jej plavé vlasy, ktoré sa jej lepili na krk, cítil som jej vôňu, tancovali predo mnou jej boky a v ušiach mi hrali známe tóny niekoho, kto si hovorí Ed Sheeran a myslí si, že keď začne spievať, každé dievča mu bude ležať pri nohách.

,,Hej, Viktor! Si to ty??" ozval sa za mnou známy hlas. Zrazu ma na pleci hriala čiasi ruka. Otočil som sa. Musela veľmi kričať, pretože hudba hrala tak nahlas, že mi triaslo každou bunkou. Premeral som si jej odhalené stehná aj postavu okrúhlejšiu ako som si pamätal. Mala na sebe šaty z detského oddelenia a na nohách sa jej ligotali topánky, ktorých podpätky pripomínali špáratká do zubov. Pohľad na ňu ma znechutil až až.

,,Paula!" odzdravil som ju zo slušnosti v snahe rýchlo pátrať po krajších krivkách. To okrúhle brucho jej ozaj nesvedčalo, ale pri jej ľahkosti sa nič iné ani nedalo čakať. Mohol som len dúfať, že na mňa nevybalí ,,Čakáme spolu dieťa.", pretože to by mi všetko čertovsky skomplikovalo. Asi by som úplne prepadol alkoholu v takej situácii.

,,Rada ťa opäť vidím," usmiala sa. Ten plod ju očividne oberal o všetko, čím disponovala predtým. Zvodnosť, postava aj určitá časť jej krásy odišli z potencionálnym otcom.

,,Podobne," zamrmlal som neúprimne. ,,Budem už musieť ísť." 

,,Samozrejme. Majte sa, pán Rupperford," žmurkla na mňa a ja som chcel vziať nohy na ramená a utekať kadeľahšie, no mal som úlohu!! A hlavne vieru a nádej, ale spomienky na jej sladké pohyby a bozky ma hnali vpred. Paulu som opustil tak rýchlo, ako to len šlo a obzeral som sa po klube, odkedy som ju nechal za svojim chrbtom.

Videl som množstvo tvárí, ale ani jedna jediná nepatrila jej. Nebola tam. Šiel som von. Sklamaný a deprimovaný. Tak by sa dala nazvať moja situácia. Prechádzal som prázdnou ulicou a ani som netušil, kam vlastne pôjdem, keď môj plán zlyhal. Moje predpoklady boli zlé. Bol som na nič.

Pritisol som sa k tmavému múru, keď som pred sebou začul ďalší známy hlas. Tentokrát však patril Vanese. Jasné, veď mala rande s tým nabručaným týpkom. Nebol som prekvapený, že som ju stretol. Skôr ma prekvapovalo to, že som ju nestretol už skôr v klube.

Zažil som totálne neproduktívny a na nič deň. Stretol som všetkých okrem nej. Všetkým okrem tej, ktorú som chcel stretnúť najviac. Bol som odhodlaný vytrhnúť si ju z náruče kohokoľvek, s kým by tancovala tentokrát. Bol som odhodlaný si ju hoci aj ukradnúť, len aby si ma vypočula.

****************************************

Čaudy, trblietky ;)

Ako sa máte??? Mňa pri mojom neoblomnom článočkovaní na blogu opäť chytila spisovateľská slina, a tak som tu namiesto toho, aby som robila prezentáciu na francúzsku geografiu na zajtra :"D no, každý máme svoje priority, všakže??? ;)

Vy už, šikulky, viete, že Viktor svoju múzu nájde, ale neviete, čo sa stane potom. Príjme ho?? Vypočuje si ho?? Skončí sa to už?? To nikto nevieme. Mám svoju predstavu, a preto ma zaujíma  aj vaša predstava a vaše postrehy. 

Určite neváhajte napísať mi dokomentárov, budem len rada ♥

LY, Rony ♥