Škoricový sen

✿Siedma kapitola✿

Vybruje mi mobil vo vrecku a hrá známa klavírová hudba. To je budík!

Vypínam ho a vstávam zo stoličky. Prechádzam chodbou do kúpelne a vidím v zrkadle svoj odraz a na líci otlačok od pera. Snáď to za pár minút zmizne. Áno, podarilo sa mi zaspať na stoličke a nestalo sa to prvý krát.

Zo skrine vyťahujem vešiak s ružovou košeľou, hodila som na seba pohodlné džínsy a vyrazila.

Školu som prežila našťastie bez akýchkoľvek problémov. Keď som sa vrátila mamka už bola doma ale otec nie, znova. Stella ju o niečo prosila, ale mamina jej to nechcela dovoliť.

Po pár minútach počúvania hlasnejšej výmeny názorov som sa dozvedela, že ide o párty u Talíí. Talíu som mala rada nebola taká falošná a dvojtvárna ako moja sestra ani taká..ako to povedať pekne? Má len šestnásť, ale za posledný mesiac sa bozkávala s viac chalanmi ako ja celý život. Ale ja sa asi nemôžem porovnávať s ňou, som úplne iná kategória. Niekto by povedal, že závidím a bola to z časti aj pravda.

„Ináč Cara, Talía povedala, že máš prísť aj ty! Pôvodne som ti to nechcela vravieť, ale nepustia ma bez teba," uštipačne mi oznámila. Moc sa mi tam nechcelo, Stella si pod tým predstavuje neviem akú žúrku. Podľa mňa Talía urobí len nejakú babskú jazdu na nákupy, do pizzerie a prespávačku.

„Mami, myslím, že nie je nutné aby som išla s ňou, určite to nebude párty s chalanmi a alkoholom, len dievčenská oslava," vysvetlila som, ale stále namietala. Stella na mňa pozrela nechápavým, pohľadom a prekrížila si ruky na prsiach. Na pohľad vyzerala rozkošne, vždy tak pre mňa bude vypadať. Aj keď má chvíľami dušu diabla.

„Počúvaj, ak to bude tak ako hovoríš, môžeš z tadiaľ odísť kedy chceš," hovorila mama popritom ako miešala omáčku na špagety. Dobre teda, idem robiť dozor, na druhej strane mi nezaškodí sa trochu socializovať.

Dojedla som obed a pobalila si veci na box. Tešila som sa tam. Zobrala som peniaze aby som konečne mohla Masonovi zaplatiť. Obula som si biele tenisky a išla na autobusovú zastávku. Von už bolo o čosi chladnejšie.

Vojdem do šatne, zložím tašku a vyberiem z nej veci. Akurát som si navliekla tričko, keď niekto vstúpil. Bol to Mason.

„Mám pre teb...." nedopovedala som a prisal sa mi na pery. Páni!! Chytil ma za driek a pritiahol k sebe. Nestihla som ani namietať, nuž bolo to skvelé.  Potiahol ma za cop dozadu.

„Nechcem peniaze!" vydýchol mi do krku a pusinkoval ho. Bolo to prijemné, nechcela som ho zastaviť. Siahol mi na zadok na čo som sa odtiahla. Netreba prekračovať hranice, tým že som začiatočník, musí ísť na mňa pomaly či už ide o box alebo intimitu, alebo o čo tu vlastne ide. Dal mi ešte jeden bozk a odišiel. Prišiel, zobral si čo chcel a odišiel. Zišlo mi na um to, čo vravel Oliver a niečo mi našepkávalo, že to bude pravda.  Nepozdávalo sa mi to, čo sa o jeho bozkoch nedá povedať.

Dlhý čas som boxovala do vreca a vybíjala si všetku zlosť. Keď som odchádzala znova ma zastihol v šatni.

„Vravel som ti, že nemusíš platiť, teda nie peniazmi," šepol mi do ucha a chcel ma pobozkať, ale odtiahla som sa. Natiahol sa ešte viac aby získal to čo chcel. Uf.. na chvíľu som sa cítila ako kus lacnej ženy.

Vychádzali sme spolu zo šatne a zbadala som Olivera, na čo som sa začervenala. Hlúpe pýrenie!!!

Prišla som domov. Hodila som si spotené veci do práčky a umyla sa. V uteráku som prebehla do izby a hodila na seba pyžamo. Zapla som si mobil a hrala nejakú primitívnu hru, ktorá zabíjala môj „drahocenný" čas.

Vošla do izby Stella a začala mi dávať rady čo si mám obliecť zajtra na oslavu u Talíi.

„Stella, som staršia ako ty, viem čo si mám obliecť tak sa, prosím, nestaraj," vysvetlila som jej a vrátila vešiaky na svoje miesto. Prehodila som si vlasy na druhú stranu a Stella otvorila ústa, celá natešená zvýskla.

„Preboha!! Cara ty máš cucflek! Keby len jeden! Sú ešte čerstvé..hovor!" radostne vyhlásila. A do pekla, úplne som na ne zabudla!

„Nie to nie...mám alergiu, vieš tá mamina omáčka na špagety, dávala tam..dávala bazalku!" neisto som zaklamala a poškrabala si krk. Dúfam, že sa z toho vyvlečiem. Ako dlho to tam budem mať? A prečo sa hanbím pred vlastnou sestrou?

„Cara, Cara, Cara...toto rozhodne alergia nie je!"riekla a prizrela sa bližšie. Myslím, že mi neuverila. Odtiahla som sa od nej, sadla si na posteľ a škrabala si krk.

„Prestaň! Neoklameš ma už som pár takých zamaskovala! Tak mi povedz kto to bol? Poznám ho?" neprestajne sa vypytovala a prisadla si ku mne. Čo jej mám teraz povedať? Je to vstupenka na obnovenie nášho sesterského vzťahu? Možno áno.

„Ehm..nepoznáš ho. Ty sa pochváľ s Oliverom,"stručne a hanblivo som odpovedala, ale zároveň som chcela zmeniť tému. Neviem prečo som sa na neho pýtala, vyletelo to zo mňa. Akosi som nechcela aby si s ním začínala. I keď by sa k sebe hodili.

„Čo s ním? Len sme sa bozkávali tam to začalo aj skončilo, Oliver nie je nič pre mňa. Ale som rada, že si už konečne užívaš," oznámila, ale už nie taká vyškerená. Objala ma okolo pása a ja ju okolo pliec. Už sme sa dlho neobjali. Bolo to skvelé. Takúto si ju pamätám takú šialenú, usmiatu a nie tú zmaľovanú, príliš dospelú slečinku. Je smutné, že sme sestry a o svojich súkromných životoch nič nevieme. Po niekoľkých sekundách ma pustila, usmiala sa a odišla. Na zajtrajšiu oslavu som si pripravila čiernu sukňu a bordovú ležérnu košeľu, ktorú som si plánovala zapnúť až po krk, keďže tam mám ten cucflek. Išla som si vybrať topánky do chodby. Na koniec som zvolila čierne nadčlenkové plátenky. Navečerala som sa a potom som dlho ponocovala, kvôli neskutočne napínavému seriálu.  Och..Ešte nemám darček pre Talíu.    

❁❃❁❃

Ďakujem za čítanie. Áách...už je koniec prázdnin. Dúfam, že ste si ich užili :) <3 ...