Škoricový sen

✿Sedemdesiata štvrtá kapitola✿

Po chvíli upokojovania sme sa vybrali do lekárne. Stella ma počkala v aute, zatiaľ čo ja som jej kupovala tehotenský test, teda konkrétne dva. Nikdy neviete či ten jeden neklamal. Nieže by som ja mala s tým skúsenosti, kdeže.

Podala som jej igelitovú tašku s logom lekárne a naštartovala Bruna.

„Ideme teraz ku nám, hej?" skontrolovala som ju pohľadom a pohla sa z parkoviska. Vyzerala dosť vystrašene, tiež som sa bála. Nemo prikývla a neušlo mi ako zatína päste.

„Bude to v poriadku, neboj," pohladila som ju po pleci. Neviem si predstaviť, že by bola vážne tehotná, zničilo by jej to život. A ani si nechem predstaviť otcovu reakciu. Zhlboka som sa nadýchla a snažila sa dávať pozor na cestu.

Zaparkovala som pred panelákom, vyšli sme hore do bytu a museli čakať, pretože zo Stelly nevyšla ani kvapka. Podala som jej už tretí pohár vody a nervózne klekpala nechtami o drevenú linku. Chalani boli zalezení v izbách, Matt tuším s niekým volal.

„Dobre, myslím, že to teraz už pôjde," zahlásila a odkráčala do kúpelne. Už dávno ma nič takto nezobralo. Prechádzala som sa so založenými rukami po chodbe a zdalo sa mi akoby sa spomalil čas. Dýchala som oveľa prudšie ako zvyčajne. Počula som spláchnutie, podišla som ku dverám a chcela ich otvoriť, no presne vtedy niekto zaklopal. Kto to dopekla je? Ani sa mi nechcelo otvoriť, ale bola som zvedavá, kto v nedeľu večer príde otravovať.

Akonáhle som uvidela biele vlasy som ostala stáť ako socha. Asi zle vidím, neverím, že tu stojí. Od prekvapenia som hádam aj ústa nechala otvorené. Zmätene som zažmurkala a na tvári sa mi usadil úsmev.

„Tiež ťa rád vidím," podišiel bližšie a objal ma. Nechápala som, prečo mi nepovedal, že príde. Darovala som mu jedno medvedie objatie a nechápavo na neho hľadela.

„Ako ....ako to, že si tu? Dohodli sme sa, že najbližšie prídem ja k tebe. Zase si meral toľkú cestu," pokrútila som hlavou a zatvorila za ním dvere. Vyzliekol si tmavo-zelený kabát a Sušienka už skákala okolo neho. V tom sa z kúpelne ozvalo hlasné, šťastné: „Áno!" Mohlo to znamenať len jedno, že v Stelle nevznikal nový život. Bože, ako mi odľahlo. Vďaka bohu! Dvere od kúpelne sa rozleteli a skôr ako si stihla uvedomiť kto stojí vedľa mňa zvolala: „Nie som v tom!"

Nemohlo mi uniknúť jej následné vypleštenie očí, no radosť v jej tvári ostala. Podišla som k nej a silno ju objala. Celá sa červenala. Keď som sa pozrela na Elíasa vyzeral byť zmätený a to poriadne, no zakrýval to tým, že upriamoval pozornosť na Suši.

Matt aj Oliver po Stellinom víťazoslávnom vykríknutí vystrčili hlavy z izieb. Mattías si divne premeral Elíasa, Oliver tiež len o niečo nepríjemnejšie. Pretočila som nad nimi očami a vošla do obývačky zatiaľ čo sa s ním zvítala Stella milým: ahoj.

„To je ten tvoj kamarát z chaty?" hádal brat.

„Hej, to som ja. Elías," predstavil sa.

„Tak teda čau, vitaj," pozdravil sa Matt a zabuchol sa v izbe. Pokývala som nad ním hlavou a pozrela na Olivera.

„Nezazeraj, budeš mať vrásky," podišla som k nemu, pohladila ho po líci a dala mu letmý bozk.

„Prečo tu je?" potichu zahundral a opäť skrčil obočie.

„Nežiarli! Nemienim ti vysvetľovať náš vzťah znova, veď som ti to vravela včera keď som s ním volala," usmiala som sa. Najradšej by som teraz na neho skočila a vošla mu rukami do tých strapatých vlasov. To musí počkať. Tentokrát prekrútil očami on.

„A Stella si robila tehotenský test?" prekvapene zašepkal aj tak som mala pocit, že nás počujú. Prikývla som a išla Elíasovi urobiť čaj. Snažil sa so Stellou nadviazať nejakú konverzáciu. Oliver sa opieral o rám dverí od svojej izby a zamyslene ma sledoval. Jeho pohľad mi spôsoboval zimomriavky a mala som chuť mu ho opätovať, no nebol vhodný čas. Tak mi chýbal. Ale aj Elías, len úplne iným spôsobom.

Položila som horúci nápoj na stôl pred neho a sadla si.

„Stále neverím, že si tu. A čo škola? To si len tak prišiel?" tešila som sa. Určite mu tento výletík urobil problémy.

„No, máme chrípkové prázdniny, takže škola v pohode," zdvihol obočie a hladkal Sušienku.

„Ja už pôjdem, lebo mám zajtra školu," usmiala sa Stella postavila sa z pohovky.

„Idem ťa odviezť a niečo aj nakúpime, ideš?" spýtala som sa Elíasa, ktorý si práve popálil ústa horúcim čajom. Zasmiala som sa a išli sme sa všetci obuť. Taká som rada, že Stella je v pohode. Ach..čo by som ja za to dala. Nálada ma zaraz prešla. V aute si tí dvaja spievali nejakú pesničku, ktorú som v živote nepočula, ale oni ju vedeli odzadu odpredu. Vyhodila sme Stellu doma, no ešte pred tým som jej povedala pár vyčítavých a poučných slov ohľadom jej milostného života. Určite jej to bolo trápne pred Elíasom, aspoň sa lepšie zamyslí nad svojimi skutkami, keď sa za ne hanbí.

„Fakt si myslela, že je tehotná?" vysypal zo seba Elías hneď ako opustila auto. Prešla som si rukami po tvári a vzdychla si.

„Ak by to bola pravda, tak netuším čo by sa dialo. Nechcem si to ani len predstaviť," stisla som pery a premýšľala aké má šťastie. Jednak za to, že nie je v tom, ale aj za to, že má tú možnosť mať dieťa. Stiahlo mi hrdlo a už zase sa mi pustili slzy. Nechcela som, ale nešlo to zastaviť. Elías nechápal čo sa deje, nevedel, že nemám ten dar. Dar byť matkou. Objal ma a našťastie sa nič nepýtal.

Netrvalo to dlho, len akýsi skrat, vybrali sme sa do supermarketu. Mala som v úmysle nakúpiť niečo normálne, no nakoniec z toho vyšli len čipsy, sladkosti, sladkosti, sladkosti a pár fliaš vína.

Už sme platili, a tak som pozerala na Elíasa a skúmala ho.

„Ozaj nie si teplý?" spýtala som sa s úškrnom, snažiac zakrývať úsmev. Prekvapene na mňa vyvalil oči, predavačka tiež, potom sa už venovala druhému zákazníkovi. Elías sa začal smiať, počula ho minimálne polovica obchodu. Zobrali sme tašky a vyšli.

„To sa ma pýtaš vážne?" pobavene pokrútil hlavou. Ja som prikývla a zvedavo na neho pozerala.

„Jasné, že nie som. To by si mala vedieť! Čo tak vyzerám?" so smiechom mi buchol do ramena.

„Nie, len ja neviem, rozumiem si s tebou ako s babou, máš rád podobné veci ako ja a niekedy máš viac ženskejší názor ako ja," priznala som.

„Ale choď!! To len ty si príliš mužská z toho tvojho boxu," vyprskol do smiechu a ja s ním.

„Bacha! Je to kickbox," vrátila som mu kamarátsky úder do ramena. Chýbali mi jeho hravé iskričky poskakujúce v sivých zreničkách.

✿✿✿✿✿

Pridávam ďalšiu časť ✿neskutočne sa teším z úspechu tohto príbehu aj keď už nie som taká aktívna, čo ma vážne mrzí :/ ...ospravedlňujem sa. Neviem povedať ako často budú teraz vychádzať kapitoly. Teraz ma na chvíľu osvietilo a podarilo sa mi dačo napísať, ale môj blok ešte stále trvá a už ma poriadne štve! Ďakujem vám, trpezlivým čitateľom. <3 ✿