Škoricový sen

✿Sedemdesiata druhá kapitola✿

Hlásim sa s ďalšou kapitolou po dlhšej dobe. Naozaj ma mrzí, že vás nechávam čakať. No toto sa nedá uponáhľať, lebo potom by to nestálo ani za prečítanie. Takže ďakujem za trpezlivosť <3 :)

✿✿✿✿✿

Skončili sme znova v mojej izbe, vyzlečení a spokojní.

Hneď potom sa vytratil z mojej izby bez slova ani sa neobliekol. Znepokojene som sa posadila a pritiahla si bližšie paplón. Urobila som znova sprostosť?

V tom sa objavil vo dverách s veľkým plyšákom, čo zakrýval jeho nahé telo. Chytila som si otvorené ústa. Nepotláčala som úsmev len som tomu nevedela uveriť. Skočil aj s plyšovou pandou na posteľ a pobozkal ma. Už som sa opäť skoro rozplakala, našťastie som to udržala v sebe a silno ho objala.

„Ďakujem ti," pusinkovala som mu tvár a on sa len smial.

„Všetko najlepšie, Cara," dopovedal a vášnivo ma pobozkal. Kiežby to takto mohlo byť navždy. Z jeho bozkov som stále šalela.

„Ahojte, no kde je naša oslávenkyňa," počula som z chodby mamin hlas. Dopekla! Jej hlas bol ako tvrdý pád na zem. Dvere od izby som mala otvorené, stačilo vojsť do obývačky a mali by ste super výhľad na moju posteľ a nás v nej aj s plyšákom. S Oliverom sme si vymenili vystrašené pohľady a rýchlo sa začali obliekať. Nieee! Ešte nemal byť koniec! Ešte dlho nie. Rozmýšľala som čo na rýchlo vymyslíme. Čo s pandou?

Na rýchlo som popravila posteľ aby nevyzerala, ako po výbuchu. Len tak-tak som si natiahla tričko, zapla gombík od riflí a Oliver čupel pri skrini, samozrejme tiež už oblečený. Mamka vošla do izby.

„Ahojte," usmiala som sa a objala ju. Netušila som aký je Oliverov plán.

„Dobrý," pozdravil sa aj Oliver a postavil sa, „tak, mala by si to mať." Trochu sa zaprel do skrine, akože kontroloval či sa hýbe. Všimla som si ako tam podkladal pred chvíľou papier, takže to vymyslel celkom slušne.

„Ďakujem..... čo si dáte?" opýtala som sa, keď sa vo dverách zjavil aj ocko.

„Aká veľká panda, od kohože si ju dostala?" mamka s úsmevom podišla k posteli a zobrala mäkkého plyšáka na ruky. Bolo mi do smiechu pri uvedomení, že pred chvíľou tú pandu obklopovali dve nahé telá. Sušienka skákala aby dotiahla na hračku, teraz sa s ňou bude chcieť hrať. Prebehla som pohľadom ku Oliverovi a potom späť k pande. Už som išla odpovedať, no on ma predbehol.

„Odo mňa," usmial sa a ja som Sušienku brala preč od môjho darčeka, nemám v úmysle nechať jej ho roztrhať. V izbe sme už boli vlastne všetci vrátane mojich súrodencov. Rodičia sa na seba divne pozreli, no potom sa mamka zatvárila celkom šťastne.

„Pekný darček," zahlásila a potom sme sa našťastie už pobrali do obývačky. Usadili sa na pohovke a ja som ich poponúkala všetkým možným. Doniesli so sebou koláč, len koláč. Áno, viem, ja som mala pripraviť jedlo. Lenže pôvodne som mala byť v práci, ktorú už ani nemám. No mala som oveľa dôležitejšiu povinnosť – byť s Oliverom. Čo ma baví oveľa viac.

Všetci mi zagratulovali. Od rodičov som dostala svetrík a čokoládu, úplne to stačilo, keďže mi kúpili auto a tiež zaobstarali tento byt. Bola som im nesmierne vďačná. Stella ma prekvapila cestovateľským denníkom, ktorý dúfam využijem a pár kúskami oblečenia. Cítila som sa skvele, nebolo to len kvôli mojím narodeninám, ale hlavne kvôli tomu, že sme opäť všetci spolu aspoň na chvíľu.

„...a odo mňa dostaneš súrodeneckú lásku," zaškeril sa Matt na mňa a vtiahol ma do objatia. Wau... to som nečakala. Noazaj ma to potešilo, odtiahol sa a podal mi do ruky knihu, kuchársku knihu a obrovskú čokoládu. Usmiala som sa a ešte raz všetkým poďakovala.

Boli tu do jedenástej, no potom sa pobrali domov. S mamkou sme uvarili mäso zo zemiakmi aby sme sa aspoň normálne najedli. Neskôr sme si otvorili vínko a spoločne debatovali o všetkom a zároveň o ničom. Samozrejme to, že som nebola v škole a stratila prácu som im nehovorili, určite by na mňa za to hrdí neboli. Jediné čo som im ohľadom brigády vravela bolo, že si nejakú zháňam. Naposledy sme boli takto pokope na tej lyžovačke, kde som stretla Elíasa a kde ma prvý krát Oliver pobozkal od tej noci. Ako inak Sušienka si tiež vyžadovala svoju pozornosť, tak sme sa boli aj poprechádzať večernými ulicami, čo ja som síce robila deno-denne.

Tento deň bol prosto skvelý, naozaj patril mne. Vďaka Oliverovi a aj všetkým ostatným som sa cítila neuveriteľne dobre, áno a aj bez roboty.

Nakoniec ešte prišla aj Ruth, čo som teda vôbec nečakala. No bola som príjemne prekvapená a možno prišla kvôli Mattovi. Dala mi do ruky akýsi zabalený obdĺžnik a obdarila ma pusou na líce a objatím. Sadla som si na pohovku a zbavila sa baliaceho papiera, už na mňa pozerala modrá knižka, na ktorej bola naša fotka s Ruth, keď sme mali asi šesť rokov a navzájom sa objímame. To je fotoknižka, vždy som takú chcela. Sú tam spomienky tak pokope zachytené. Začala som listovať, neboli tam len fotky, ale aj rôzne texty, pripomínali udalosti, pri ktorých boli fotky zachytené alebo naše „múdre" výroky a hlášky. Zastavila som sa na jednej fotke, kde sme držali hrnčeky s horúcou čokoládou a smiali sa. Bola to krásna fotka, taká roztomilá momentka, ktorá možno niekomu nehovorí nič, no pre mňa znamený veľa. Obidve sme mali ružové pyžamá lenže to, čo patrilo jej, vlastnilo veľký hnedý fľak priamo na hrudi. Bolo to len pár rokov dozadu a koľko sa toho zmenilo. Ani som si neuvedomila, že oči mi už zmáčajú slzy. Vrhla som sa jej okolo krku a opätovne jej poďakovala. Úprimne sa na mňa usmiala a potom sme si ešte zaspomínali a veľa vecí z toho si pamätali aj Oliver a Mattías.

Naliali sme si niečo tvrdšie a moje narodeniny oslávili tak, ako sa patrí. Neprehnali sme to, bolo to tak akurát do zábavy. Nesmelo chýbať tancovanie na stole a tancovanie s pandou, ktorá už ani netuším ako sa dostala do obývačky.

„Sladké sníčky," priala Ruth plyšovej pande, ktorú som objímala. Následne som jej zakývala s čiernou labkou. Nemala som poňatia koľko mohlo byť hodín, no za oknami bola stále tma. Rozhodla som sa, že panda bude spať s nami, vyzliekla som si tepláky a neunúvala som si obliecť pyžamu. Ľahla som si na posteľ v spodnom prádle a sledovala Olivera ako sa trápi s tým tričkom. Buď ma on veľkú hlavu alebo tričko malý otvor. Zachichotala som sa a urobila si pohodlie.