Škoricový sen

✿Päťdesiata tretia kapitola✿

Keď som vstala bolo už desať hodín. Bez bolesti hlavy by som sa asi nezaobišla. Pomasírovala som si prstami spánky a išla sa do kúpeľne osviežiť. Šuchtala som sa ako mátoha. Zamrmrala som bratovi dobré ráno a pokračovala v ceste.

Tvár som si prešla ľadovou vodou, ktorá ma trochu prebrala. Umyla som si zuby a urobila si niečo ako drdol. Po pár minútach som vyšla a namierila si to do kuchyne. Na podlahe som zbadala sivé packy od labiek.

„Matt!! Mal si jej utrieť labky!!" zafrflala som. Super! Teraz môžem pozmývať celý byt, a to som zmývala pred dvoma dňami. Ako inak všetko upratovanie je tu na mne, no čakala som, že budú robiť väčší neporiadok. Takže sa zatiaľ nemôžem na nič hrozné sťažovať.

„Nie že by si poďakovala, že som s ňou vôbec bol! Nabudúce ťa zobudím," zvýšil hlas a rozhadzoval rukami.

„Dobre, prepáč," kapitulovala som, „dáš si praženicu?" Vypila som dva poháre čistej vody a potom išla pozmývať tú podlahu. Nechcela som do seba hádzať hneď tabletky od bolesti, až keď to neprestane siahnem po nich. Pamätala som si všetko zo včerajšej noci. Musela som sa ale usmiať keď som si spomenula na to ako som sa vytrepala v bare.

Praženicu som dala na taniere a na stôl pečivo. Boli to posledné vajíčka aj rožky čo sme mali, už by bolo treba ísť na nákup. Bola som hladná a neskutočne vďačná, že som včera nezvracala. Chuť do jedla ma našťastie neprešla. Zatínala som zuby pri pomyslení na Olivera, hnev ma teda od večera neopúšťal. Nemôžem na neho myslieť!! Musím jej ho prenechať. Už je pravdepodobne len jej. Zachmúrila som sa a postavila od stola. Zobrala som aj Mattíasov tanier a umyla ich.

Oliver prišiel!! Nevedela som sa dočkať kedy uvidím jeho výraz. Nech sa tvári sklamane, nahnevane, smutne len nič pozitívne, prosíííím.

Vošiel do obývačky a keď pozrel na Matta poriadne sa uškrnul. Dočerta!! Toto neznačí nič dobré, teda nič dobré pre mňa. Pozorne som sledovala ako na dobrom filme v kine.

„Kámo, dala mi," prezradil so širokým úsmevom. Matt ho pobúchal po ramene a tváril sa ako keby bol na neho hrdý. Panebože! Tí to teda prežívajú, ako by neviem čo urobil. Prevrátila som očami. Vôbec si ma Oliver nevšimol, asi som priehľadná alebo čo!!

„Myslela som, že Alísa vydrží trochu dlhšie," skočila som bratovi do reči. Obidvaja na mňa pozreli pohľadom a-ty-tu-chceš-čo? Bývam tu tiež vy idioti!!

„Ty buď ticho! Teba som dostal za jeden večer," povýšenecky na mňa pozrel a uchechtol sa. Zovrelo mi hrdlo a slová zasekli v krku. To mi bude vyčítať do konca života? Bola som poriadne spitá, nevedela som čo robím a on mi toto vyhodí na oči? Teraz? Skoro po pol roku?? Je taký bezcitný. Zase ma zrazil na kolená a ja som sa zase nechala. Prižmúrila som oči a pokrútila hlavou. Matt po ňom zazrel. Konečne! Aspoň nejaké bratské pochopenie voči mne, jeho sestre. Zobrala som Suši na ruky, obliekla kabát.

„Cara si v.." začal Matt, no prerušila som ho, „držte huby!" Obula som sa a vyšla von. Idiot! Idiot! Idiot!! Zbehla som po schodoch ako víchor a zapla malú na vodítko.

Hneď ako som vyletela von som narazila do pani susedy. Ospravedlnila som sa, našťastie bola milá a nič si z toho nerobila. Keď som ale prešla pár krokov uvedomila som si, že som ešte v pyžame. Do pekla!! Toto mi asi Mattías chcel povedať. Zhlboka som sa nadýchla a poškrabala sa na hlave.

„No povedz, je toto možné?" prihovárala som sa Suši, ktorá niečo ňuchala. Jemne som ju potiahla a išli sme znova hore do bytu. Už som bola pri našich dverách, keď som počula ako sa rozprávajú. Zachytila som len niektoré slová aj to tlmene.