Škoricový sen

✿Desiata kapitola ✿

           
Dojedla som a sadla si na pohovku. Zapla som televízor a hneď sa zapozerala, lebo sa začala dobrá komédia. Po čase si ku mne prisadol brat a stále na mňa pozeral. Na koniec som sa na neho otočila a zdvihla obočie.

„Sestrička, čo si mi kúpila?" celý natešený sa spýtal a nahodil smiešnu grimasu. Musela som sa zasmiať, lebo jeho ksicht bol zábavný.

„Myslíš si, že by som ti mala niečo kúpiť? Za to ako pekne sa ku mne správaš však?" prehovorila som s úsmevom na perách. Pery stiahol do úzkej priamky. Zvážnel a zažmúril na mňa. Ó nie! Toto nie! Vždy keď toto urobil potom nasledovala šteklenie, kým mu všetko neprezradím.

Odtiahla som sa od neho na druhý koniec gauča, no rýchlo po mne skočil. Jedine on vie kde som najviac šteklivá. Zovrel mi driek, áno presne tam. On neprestane! Pocikám sa. Smiala som sa ako zmyslov zbavená a mihala nohami ako gazela.

„Dobre,"povedala som pomedzi smiech a Matt prestal „dobre, kúpila som ti niečo, ale je to prekvapenie, nemôžem ti to predsa povedať," vyzradila som. S úsmevom odišiel, beťár jeden! Prečo takýchto chvíľ nemôže byť viacej? Bolo by to skvelé.

Večer som si dala horúcu vaňu, bola som strašne unavená skoro som tam zaspala. V celej kúpeľni sa rozlievala vôňa škorice z môjho sprchového gélu. Prispatá som vyšla z kúpeľne, rýchlo na seba hodila pyžamo a hneď zaspala.

Zobudila som sa o desiatej, presný opak včerajška. Bola som oddýchnutá a výborne vyspatá. Roztiahla som sa na posteli, aby som sa povystierala. Pretrela som si oči a pomaly vstávala. Išla som do kúpelne a zopakovala to čo každé ráno. Bolo to jedno z tých mnohých nudných rán.

Kričala na mňa mamina nech sa s nimi idem rozlúčiť lebo práve odchádzali. Úplne som zabudla, že idú preč. Objala som ju, dala jej pusu a to isté aj ockovi. S úsmevom zatvorili dvere. Ako môžu byť taký pokojní? Očividne Mattovi dôverujú viac než si myslím. Závidím im, ale nech si to užijú.

Ešte stále som bola v pyžame a vôbec sa mi z nej nechcelo.

O hodinu prišiel Matt s plnými taškami. Väčšinou tam boli fľaše, ale zbadala som tam aj čipsy a iné sprostosti. Kým on bol v obchode ja som zatiaľ urobila tri plechy čokoládových muffín. Oslava sa mala začať okolo piatej. Takže som ešte stále mala tri hodiny. Stella už od rána trčala pred zrkadlom. Ja som mala premyslené čo si oblečiem. Bolo to biele tričko k tomu čierno bielu košeľu a čierne legíny. Viem, nič extra to nie je, ale veď vlastne o nič také nejde. A aj tak budem doma, zatvorená v izbe. Nalakovala som si na ružovo nechty a dala riasenku. Konečne som si vyzliekla pyžamo a dala na seba čiernu čipkovanú spodnú bielizeň, neviem prečo som zvolila práve toto. Len mi to padlo do oka. Potom som si obliekla už len župan a išla pomôcť Mattovi nafúkať zopár balónov. Akoby to mala byť oslava pre desať ročné decko, nie pre tohto capa.

Neskôr som pozamkýnala všetky izby, do ktorých by sa hostia nemali dostať.

„Koľko ľudí si pozval?" spýtala som sa keď som sypala sáčok čipsov do misky. Zobrala som jeden z nich a vložila do úst.

„Okolo dvadsať," povedal pokojne a zobral si z nich za hrsť. Dvadsať je celkom dosť. Chytila som misku a preniesla ju na stolík do obývačky. Na väčšiu tácku som poukladala vynikajúce muffiny a položila ju na stôl vedľa misky s čipsami. Nechcem sa chváliť, ale boli fakt chutné.

Do piatej už ostávalo iba pár minút tak som sa išla obliecť. Čierno bielu košeľu som si zaviazala okolo pása. Zobrala som darčekovú tašku a išla zablahoželať oslávencovi. Opieral sa v obývačke o parapetu okna a sledoval či niekto nejde. Fakt ako desať ročný.