Dramione- Stávka

Časť 5

V slizolinskej klubovni sa Draco a Blaise rozprávali o tom, ako prebieha ich stávka.

„Tak čo Blaise, ako to ide s Lovegoodovou?"

„Myslím, že je už namotaná. Ale poviem ti. To dievča sa mi skutočne páči. Je iná ako ostatné."

Draco len nesúhlasne pokrútil hlavou.

„Ako si na tom ty s Grangerovou?"

„Bude to ťažšie, než som si myslel. Dnes som aspoň využil to, aké je nemehlo a učil ju lietať."

„A aké to bolo?" pobavene sa Blaise uškŕňal.

„Príšerné. Je úplne neschopná."

Samozrejme, to si Draco nemyslel naozaj. Hermione to skutočne nešlo najlepšie, ale nebolo to až také hrozné. Dokonca sa mu aj páčilo učiť ju lietať. Ale radšej by sa zabil, ako priznal Blaisovi pravdu.

Okolo nich sa obšmietla Pansy a hodila na Draca zvodný úsmev. Draco jej ho opätoval a odišiel s ňou do izby. Čo sa tam dialo, je jasné.

Aj napriek tomu, že bola jeseň, nasledujúci deň bol veľmi teplý a slnečný. Najvhodnejší deň na učenie lietania. Hermiona sa snažila Dracovi vyhnúť, ale to sa jej nepodarilo. Akurát sa s Ginny na lavičke zhovárala, keď jej zakýval a v ruke mal jeho Nimbus 2001.

„Zdalo sa mi to alebo Malfoy kýval na teba?" zvedavo sa opýtala Ginny.

Hermiona zmeravela. Nechcela, aby niekto zistil, že Malfoy jej pomáha. Veď predsa to bol jej nepriateľ. Rýchlo zahovorila Malfoya a vyhovorila sa, že musí ísť za Hagridom, pretože sa ho potrebuje opýtať ako sa starať o istý druh kvetov. Ginny mala plnú hlavu Harryho, tak si nevšimla ako šikovne sa Hermiona vyhla otázke.

Vošla do hradu a nenápadne sa neskôr vytratila von. Malfoy ju čakal opretý o strom.

Bola pripravená, že ho pošle kade ľahšie, ale keď ho videla, zarazila sa. Vyzeral neuveriteľne. Mal na sebe čierne nohavice a bielu košeľu. Vonku bolo teplo, tak mal vrchné gombíky rozopnuté. Keď bola bližšie, pozrel na ňu a usmial sa. Ten úsmev. Hermiona ho väčšinou videla ako sa mračí alebo posmešne škerí. Ale tento krát sa krásne usmieval. Hneď zabudla na to, ako sa ho chce zbaviť a opätovala mu úsmev.

„Pripravená?"

„Áno."

„Dobre, zobral som moju metlu. Je lepšia ako ten ošarpaný mop, ktorý si mala včera."

Hermiona sa pobavene zasmiala.

„Ďakujem."

Draco jej podal metlu.

„Tak teraz na ňu vysadni a vzlietni. Len vzlietni, nikam neleť."

„Sama na ňu nesadnem."

„Pokoj. Budem pri tebe a zadržím ťa."

Neochotne vysadla na metlu a vzlietla. Začala sa triasť, ale v momente, keď ju chytil za rameno, strach opadol.

„Výborne, teraz pomaličky leť smerom k jazeru. Ja budem celý čas kráčať vedľa teba."

Vyskúšala to. Zozačiatku bola v strese, ale jeho slová jej dodávali odvahu. Draco kráčal vedľa nej a jemne ju držal za ruku. Keď prišli k jazeru, zosadla z metly a sadla si na kamene. Draco oprel metlu o neďaleký strom a sadol si vedľa nej.

„Vôbec to nie je také zlé, Grangerová. Ešte pár dní a bude z teba nový chrabromilský stíhač."

„To určite."

„Nepodceňuj sa. Musíš mať trochu sebavedomia."

„Ty ho máš dosť, všakže?"

Pobavene sa usmial: „Áno, ja ho mam veľa."

Nevedela, čo mu má na to povedať, tak len ticho pozorovala jemné vlny, ktoré sa tvorili v jazere. Pobudli tam niekoľko minút a odišli naspäť na hrad.

Celý večer Hermionu rozčuľovalo to, že začala o Dracovi rozmýšľať inak. Taký, aký bol v poslednom čase, nebol nikdy. Žeby sa skutočne zmenil? Jeho prítomnosť jej spôsobovala príjemný pocit. Dokonca uznala, že ani to lietanie nie je také strašné. Predtým ju raz skúšal učiť lietať Ron. Nedopadlo to najlepšie. Vôbec nemal trpezlivosť na jej strach a miesto povzbudzovania, bol k nej hnusný. Nakričal na ňu, ona sa rozplakala a bolo po učení. Draco bol iný. Mal dostatok trpezlivosti a povzbudzoval ju aj pri najmenších pokrokoch.

Dracove myšlienky sa tiež točili okolo Hermiony. Donedávna ju vnímal ako nevýraznú bifľošku a humusáčku, ale to sa zmenilo. V skutočnosti sa mu celkom páčila. Mala peknú postavu, vytvarované prsia a výraznú tvár. Jedine, čo sa mu nepáčilo boli vlasy. Popri lietaní mu v jednom kuse šľahali do tváre a len tak-tak sa udržal, aby jej ich neodčaroval preč. Jeho myšlienky sa snažila všemožne prerušiť Pansy, ktorá sa začala pred ním predvádzať. Keď videla, že jej vôbec nevenuje pozornosť, začala rozhorčene nadávať a urazene odišla do izby. Dracovi to bolo výnimočne jedno.