Dramione- Stávka

Časť 20

V ten večer Hermiona a Ginny sedeli na posteli a napchávali sa čokoládou. Hermiona povedala Ginny o pozvaní na party od Dereka.
"Dúfam že si súhlasila"
Z jej výrazu jej bolo jasné že nie.
Ginny si založila ruky v bok.
"Hermiona mala by si tam ísť. Zabaviť sa a navyše Derek je jeden z najkrajších chalanov akých poznám."
"Ja viem Ginny ale ide o to že nechcem mu dať nádej. Nechcem nikoho už."
"Ja ťa chápem. Ale nebudeš sa kvôli jednému hlupákovi trápiť večne, mala by si tam ísť."
"Asi máš pravdu"
"Vždy ju mám" povýšenecky povedala Ginny a zasmiala sa.

Ten istý večer sa bol Draco prejsť. Prechádzal sa po nádvorí.
"Trochu neskoro na večerné prechádzky nemyslíš?"
Strhol sa a v mesačnom svite videl ženskú postavu.

„Kto si?"

Dievča k nemu pristúpilo a zahľadelo sa na neho.

„Ty si Draco Malfoy, najúspešnejší stávkar na Rokforte." Jej tón bol neutrálny. Draco nevedel rozlíšiť či to myslela posmešne alebo s opovrhovaním. Zapozeral sa na ňu. Bola rovnako vysoká ako on a mala dlhé blond vlasy. Aj napriek nedostatočnému svetlu si všimol že je neuveriteľne pekná. Zaujímavé že si ju nikdy predtým nevšimol.

„A ty si kto?" opýtal sa

„Som Nina." Podala mu ruku. Draco jej podal svoju a potriasli si nimi.

„Nikdy predtým som ťa nevidel."

„To bude tým že vy slizolinčania vidíte len seba." Otočila sa, odišla a nechala ho tam len tak stáť.

 

Hermiona začala pochybovať o svojom rozhodnutí ísť na party s Derekom. Cítila sa previnilo voči Dracovi aj keď medzi nimi už nič nebolo. Pri spomienke na neho ju zabolelo pri srdci. Snažil sa. Snažil sa komunikovať s ňou, niekoľko krát ju prosil o odpustenie. Vždy ho odmietla. Čo ak ju ma naozaj rád? Mala by mu odpustiť a dať mu šancu?

Draco zamyslene sledoval pohyblivé obrazy v klubovni.

„Blaise poznáš nejakú blondínu s menom Nina?"

„Nie, teda vlastne áno. Chodí do bifľomoru."

„Čo o nej vieš?"

„Nie je toho veľa. Má veľmi bohatú, čistokrvnú rodinu. Ma privilégium cestovať domov každý víkend. A je dosť pekná, kebyže nemám Lunu idem po nej v momente."

„Prečo si po nej nešiel skôr?"

„Neviem. Ona je záhadná, samotárska. Okrem vyučovania som ju nikdy nikde nevidel. Nemá ani priateľov."

„Zaujímavé." Zamrmlal si po pod nos Draco. Nina ho skutočne zaujala. Chcel o nej zistiť viac.

Draco si potreboval požičať knihu na úlohu zo stredovekých magických rún. Naštvane kráčal ku knižnici. Rozhodne si predstavoval že večer bude tráviť inak, než sa hrabať v knihách ale povinnosti sú povinnosti. Knižnica bola ako inak vo večerných hodinách prázdna. Hľadal vhodnú knihu pre jeho úlohu keď započul kroky. Zvedavo sa otočil a v tom ju uvidel.

„Ahoj." Pozdravil 

„Ahoj." Taktiež ho odzdravila

„Čo ťa priviedlo do knižnice o tejto hodine?" opýtal sa, založil si ruky v bok, oprel sa o policu a sledoval ju očami.

„Je tu veľa zaujímavých kníh, a aj tak nemám nič iné na práci."

Obišla ho keď to už nevydržal, chytil ju za ruku. Knihy jej vypadli z rúk a sklonila hlavu. Svojím telom ju pritlačil o roh police.

„Dokedy sa budeme takto trápiť?"

Ich čelá sa o seba opierali a ťažko sa im dýchalo. V takej blízkosti neboli už veľmi dlho.

Draco sklonil hlavu a pobozkal ju. Najprv boli jeho bozky nežné, až sa zmenili na nenásytné. Tak veľmi mu chýbala. Jej vôňa, jej hlas, jej smiech, jej oči. Celá mu chýbala. Hermiona ho prudko odstrčila až sa udrel o druhú policu.

„Toto sa neopováž už nikdy v živote urobiť, rozumieš?" hlas sa jej triasol oči sa jej zaliali slzami a skôr než stihol protestovať, vybehla preč z knižnice a už jej nebolo. Draco tam ostal len tak stáť niekoľko minút. Čo len má urobiť, ako ju ma získať späť? Zmocnili sa ho pocity hnevu. Prekliata Pansy, prekliaty svet. Vzal knihu o runách a pochodoval do slizolinskej klubovne. Vďaka svojej neopatrnosti na rohu chodby celou silou vrazil do niekoho.

„Au, Malfoy, prečo nedávaš pozor. Si slepý?" opýtala sa ho Nina.

„Staraj sa o seba a daj mi pokoj." Prudko jej odvetil a odišiel preč. Ostala na neho prekvapene pozerať.

Blaise sa skláňal nad perím, ktoré poletovalo po celej izbe. Draco sedel pri okne a očami nenávistne pozoroval zúriacu búrku. Predchvíľou vyhodil do vzduchu polovicu izby.

„Vysvetlíš mi čo sa deje?" opýtal sa Blaise.

„Už ma to nebaví. Snažím sa ako taký hlupák a ona ma vždy len odmieta."

„Grangerová? Teba to ešte stále neprešlo?"

„Ani neprejde. A najhoršie je že ona o mňa vôbec nestojí a ani si ma nevšíma."

„Tak urob niečo aby si ťa všimla."

„A čo? Pokiaľ ti to ušlo ty idiot, skúšal som všetko. Poslal som jej niekoľko ospravedlňujúcich sa listov a kvety. Čo mam ešte urobiť?"

„Keď nezaberá to skús inú možnosť. Prinúť ju žiarliť."

Draco sa zamyslel. „To nepôjde. Ona je iná. Nenávidela by ma ešte viac, než ma nenávidí teraz."

Blaise pokrčil plecami. Nevedel ako ma svojmu priateľovi pomôcť.

„Hermiona, vysvetlíš mi už čo sa stalo? Prečo si taká rozrušená?" zvedavo sa pýtala Ginny.

„Ginny, on ma pobozkal. A to ako sa ma dotýkal a aj ako sa na mňa pozerá. Ja..ja mu chcem dať šancu."

Ginny na ňu hľadela s vážnou tvárou. „Hermiona zošalela si? Po tom čo ti urobil?"

„Ja viem Ginny čo urobil. Ale každý z nás robí chyby."

Do izby vošiel Harry a Ron ktorí ich započuli až na chodbu.

„Hermiona my súhlasíme s Ginny, nemala by si mu viac veriť." Povedal jej Ron.

Nevedela čo má robiť. Jej priatelia ju už raz varovali pred Dracom. Neverila im a ako to dopadlo? 

  ❤ ❤❤