Dramione- Stávka

Časť 13

Samozrejme, sa obávala reakcie okolia, ale skôr či neskôr, to aj tak všetci zistia. Draco sa s ňou včera večer stretol a pozval ju. Vysvetlil jej, že mu je jedno, čo si o tom budú myslieť ostatní. Myslí to s ňou vážne.

Spokojne sa usmievala pri pomyslení na Draca. To, ako sa na ňu pozeral, ako sa jej dotýkal. Láska k nemu ju nútila zabudnúť na všetko ostatné.

Bola streda. Niektorí študenti odišli hneď po vyučovaní na vlak domov. Hermiona sa rozhodla, že ostane na Rokforte. Šaty jej pošlú rodičia.

Sedela vo veľkej sieni a spolu s Ginny sa rozprávali o plese.

„Takže Harry ťa už konečne pozval?"

„Áno, mala si vidieť, ako sa červenal." Zasmiala sa Ginny.

„A s kým pôjdeš ty?" opýtala sa.

„Nechaj sa prekvapiť." Tajomne na ňu žmurkla Hermiona.

„Len mi nepovedz, že tam pôjdeš s Malfoyom, lebo ťa zaškrtím."

„Prečo?"

„Hermiona, ja mu neverím. Ani ty by si nemala. Nezabúdaj na to, kto to je. Je to slizolinčan a náš nepriateľ. Viem, že sa k tebe správa inak blá, blá...., ale maj rozum Hermiona."

„Mám ho Ginny, a áno idem s ním, a je mi jedno, čo si o tom myslíš."

Nazlostene sa postavila a odpochodovala preč. Toto Ginny prehnala. Čakala, že ju ako jej najlepšia priateľka podporí, ale miesto toho, počúvala len výčitky. Po ceste takmer vyvalila Harryho a Rona, ktorí sa za ňou zmätene obzerali.

„Čo je to s Hermionou?" opýtal sa Ron Ginny.

Ginny sedela bledá so zamračeným výrazom a nič nehovorila. Chalani si vymenili nechápavý pohľad. Radšej sa do toho nemiešali, obidve vedeli byť riadne fúrie, keď sa nazlostia.

Hermiona sa potrebovala prejsť a byť sama. Neskutočne sa na Ginny nahnevala. Čo si to o sebe myslí? Že jej môže rozkazovať a hovoriť, čo má alebo nemá robiť? Alebo, či má alebo nemá mať rozum? Nič nevedela o Dracovi a neprežila si s ním to, čo ona. Tak nech je ticho. Zamračene pochodovala po nádvorí, až kým k nej nepribehla Luna.

„Čauko Hermiona, čo sa ti stalo?"

„Ale, nič." Ostro odsekla Hermiona. Hneď to ale oľutovala, Luna predsa nemohla za nič.

„Prepáč. Pohádala som sa s Ginny."

„To bude v poriadku. Tešíš sa na ples?"

„Áno teším. Ideš s Blaisom?"

„Áno, ideme spolu. Je tak neuveriteľne úžasný." Zasnene sa začala rozplývať pri pomyslení naňho Luna.

Hermiona sa na ňu s pochopením usmiala. Rovnaký výraz mala, keď bola s Dracom.

Pansy prišla za Dracom a opýtala sa ho, či spolu pôjdu na ples. Draco ju zdvorilo odmietol a povedal, že už partnerku má. Bez slova sa otočila a zavrela sa v izbe.

„Pansy, pôjdeš teda s Dracom?" opýtala sa jej Millicent.

„Nie. Pôjde s tou humusáckou špinou" hlas sa jej od zlosti triasol.

„To je hlupák. Čo sa zbláznil? Veď je humusáčka."

„Nerozumiem tomu. Niečo sa mi na tom nezdá a ja zistím, o čo ide."

Hermiona sedela v kresle a bola ponorená do knihy o zázračných tvoroch, keď ju vyrušilo dievča s menom Sally a podalo jej obálku. Hermiona sa jej poďakovala, obálku roztrhala a začala čítať list.

Chcem ťa vidieť. Zajtra odchádzam domov. Chýbaš mi. Uvidíme sa o jedenástej večer na piatom poschodí. Mám kľúč.

Hermiona sa pousmiala a išla sa pripraviť. Ginny ju pozorovala pri tom, ako sa maľuje a bolo jej jasné, že dnes nebude spať vo svojej posteli. Ak vôbec bude spať. Čo to len s Hermionou bolo? Zabudla na to, kto je Malfoy?

Potichu sa zakrádala po chodbe a len tak-tak, že si ju nevšimol Filch. Prišla na piate poschodie, kde ju už čakal Draco. Bez slova mu vletela do náručia a pobozkala ho. Objal ju a bozk jej začal opätovať. Keď sa od seba odtrhli, zasmiali sa a spoločne vošli do miestnosti pre slizolinského prefekta. Ten našťastie odišiel už dnes domov.

Sadli si na gauč a Hermiona sa k nemu pritúlila. Jeho ruky ju chytili do náručia a hladkal ju po chrbte.

„Dúfam, že chceš, aby sme na ten ples šli spolu." poznamenal Draco.

„Áno, prečo sa ma to pýtaš?"

„No, uvidia nás tam všetci a myslím, že upútame väčšiu pozornosť, než celý Pentagon." Zaškeril sa Draco.

Vytrhla sa z jeho náručia a sadla si tak, že bola rovno oproti nemu.

„A tebe to nebude vadiť?" v jej hlase bolo zreteľne počuť obavy. Draco to vycítil, chytil jej ruky do svojich a zahľadel sa jej do očí.

„Hermiona Grangerová, nebude mi nič vadiť. Bude mi cťou ak budeš moja partnerka. Ostatní mi budú závidieť, pretože po mojom boku bude to najkrajšie a najmúdrejšie dievča na škole."

Ostala na neho prekvapene pozerať. Pustil jej ruky a pritiahol ju k sebe.

„Je mi ukradnuté, čo na to povedia ostatní. Nezaujíma ma to."

Hlavu mala sklonenú, bola prekvapená z jeho slov. Prstom jej nadvihol bradu a nežne ju pobozkal. Cítila sa taká šťastná.