Dramione- Stávka

Časť 26

Ginny s polomŕtvym Derekom od strachu, nasledovali celý učiteľský zbor smerom k Hagridovej chalúpke. Jediné čo vedeli bolo to že sa ju Ron, Harry a Draco vybrali hľadať. Pri chalúpke však nikto nebol.

„Je nehorázne aby študenti behali po nociach vonku. A zase sú to chrabromilčania. Odjakživa sú s nimi iba problémy. Mali by byť vylúčení." Poznamenal prísne Snape.

„Draco Malfoy je s nimi." Povedala Ginny a aj napriek okolnostiam sa musela pousmiať.

Snape vražedne prižmúril oči. Dumbledore vyslal profesorov do lesa. Ginny a Derek boli poslaní do hradu, kde mali počkať. Samozrejme, obaja protestovali ale nepomohlo im to.

Medzitým sa po lese potĺkali traja študenti a volali na Hermionu.

„Musíme sa rozdeliť." Povedal Draco

„Dúfam že ťa niečo zožerie." Odpovedal mu Ron.

Harry len prevrátil očami. Teraz mu bolo jedno čo, alebo kto je Draco Malfoy. Museli nájsť Hermionu. Harry išiel s Ronom do pravej strany a Draco sám do ľavej.

Keď osamel zmocnil sa ho prirodzený strach. Veď, bol v temnom lese celkom sám. Strach o Hermionu bol však väčší. Kde ju len má hľadať?

*****

Hermiona hľadela do odporných žltých oči. Vlkodlak? Tak blízko pri škole? Ako je to možné? Musela rýchlo premýšľať. Zviera si ju prezeralo a každú chvíľu mohlo zaútočiť. Bohužiaľ, stálo smerom k hradu. Hneď ako vlkodlak urobil krok, Hermiona nemala čas na premýšľanie, otočila sa a utekala najrýchlejšie ako vedela smerom do lesa.

Utekala ako len mohla, ako rýchlo jej to vlastné nohy dovolili. Niekoľko krát dokonca zakopla a spadla, ale adrenalín, ktorý prechádzal jej telom ju prinútil ten fakt odignorovať a pokračovať v záchrane o život. Nevedela kam utekala zastavila sa až pri veľkom strome. Jeho kmeň bol hrubý ako dvere. Počula ako za ňou vlkodlak uteká. Pri veľkom strome rástol hustý ker. Skrčila sa a po štyroch zaliezla medzi ker a strom. Vidno ju nebolo ale vlkodlak ju určite zacíti. Zdravý rozum ju však neopúšťal. Vytiahla prútik a zašepkala jednoduché zaklínadlo, ktoré spôsobilo že sa okolo nej rozvíjal neznesiteľný zápach. Opatrne priložila ruku na vetvu kríku aby videla čo sa deje okolo. Vlkodlak zastavil niekoľko metrov od nej a pozeral sa okolo seba. Poťahoval nosom a zhnusene kýchol. Zápach bol silný a preto nezachytil Hermioninu vôňu. Zviera okolo chodilo ešte niekoľko minút. Hermiona mala čo robiť aby sa neprezradila. Veľmi sa bála. Celou silou si pritláčala ruku na ústa, aby z nich nevyšiel výkrik hrôzy. Nebolo to prvýkrát čo stála zoči voči vlkodlakovi. Rozdiel bol v tom že teraz bola úplne sama a nikto jej nemohol pomôcť. Myslela si, že určite nikto ani nevie, kde je. Snažila sa triasť čo najmenej. Slzy sa jej z očí valili potokom. Po niekoľkých minútach sa zviera vzdialilo. Hermiona sa nechcela ani pohnúť. Čo ak je blízko a vráti sa? Nevedela ako sa ubrániť vlkodlakovi. Obyčajné zaklínadlá na nich nefungujú. Potichu sa pritlačila k zemi, hlavu si objala rukami a nehýbala sa.

„Hermiona."

Myslela si že ma halucinácie. Zdalo sa jej, akoby niekto kričal jej meno. Ani sa nepohla.

„Hermiona"

Hlas bol čím ďalej, tým bližšie.

Hermiona sa odvážila otvoriť oči a pozrieť sa čo sa deje.

***

Draco bol zúfalý. Dlhé minúty hľadal Hermionu ale nikde nebola. Zachádzal hlbšie do lesa a kričal jej meno. „Takto ju nikdy nenájdem, určite idem nesprávne." Pomyslel si a otočil sa. Prešiel niekoľko krokov, keď započul ako Hermiona priškrtením hlasom zo seba vydala „Draco."

Otočil sa.

Hermiona stála niekoľko metrov od neho. Vyzerala príšerne. Celú tvár mala zmáčanú od sĺz, oblečenie mala na niekoľkých miestach roztrhané a na tvári mala niekoľko nepekných škrabancov. Najprv na seba prekvapene hľadeli. Keď si uvedomili že to nie je sen ale skutočnosť, Hermiona začala vzlykať a rozbehla sa k nemu. Okamžite sa mu vrhla do náručia. Draco ju silno objal. Hermiona sa ho držala najsilnejšie ako vedela a vzlykala mu do plecia.

„Už je dobre. Som tu. Neboj sa." Utešoval ju Draco.

Hermiona zodvihla hlavu pozrela mu do očí a ešte viac sa rozplakala. Draco ju jednou rukou hladkal po hlave a druhou ju pevne držal.

Hermiona sa snažila niečo povedať, ale bola v takom šoku že z jej úst vyšiel len trhavý náznak hlasu.

Draco nechápal čo sa deje až kým sa jeho zrak nespojil so žiariacimi žltými očami.

Jednou rukou chytil Hermionu okolo pása a šikovne ju presunul za seba. Postavil sa pred ňu, vytiahol prútik a stál zoči voči nebezpečnému zvieraťu. Za iných okolností by asi dávno utiekol ale teraz mu dodával odvahu fakt, že musí ochrániť Hermionu. Zabudol na strach, prižmúril oči a zamračene hľadel na vlkodlaka. Zviera vycerilo zuby a začalo sa k nim približovať. Draco vedel že obyčajné zaklínadlo na vlkodlaka nezaberie. No nemal veľa možností a nemal ani čas. Jediné čo zo seba dostal bolo zaklínadlo, vďaka ktorému zo zeme vyletelo niekoľko ostrých tŕňov. Otočil sa, chytil Hermioninu ruku a začali spoločne utekať. Tŕne nezadržia vlkodlaka večne, ale mali aspoň malý náskok. Ako utekali cestu im skrížil veľký spadnutý strom. Bol príliš veľký nato aby ho preliezli a príliš dlhý nato aby ho stihli obehnúť. Boli v pasci. Vlkodlak sa pomaly k nim približoval. Ceril na nich zuby a vrčal. Hermiona klesla na zem. Draco sa k nej zohol a zovrel ju v náručí. Zviera na nich skočilo.

Skôr než stihlo doskočiť ich smerom. Preletela nad nimi biela žiara a zasiahla vlkodlaka ktorý spadol na zem. Taktiež sa ozvala rana. Hermiona a Draco prekvapene zodvihli oči a videli pred sebou Hagrida, Dumbledora a profesorku McGonnagalovú.

„Hovoril som vám pán riaditeľ táto vecička sa nám zíde. Mali by ste ich zabezpečiť viacej."

„Budem nad tým uvažovať Rubeus." Prehovoril Dumbledore, zatiaľ čo sa Hagrid rozplýval nad muklovskou svetlicou.

Profesorka McGonnagalová a Dumbledore pomohli vstať Hermione a Dracovi. Okamžite ich viedli smerom k hradu. Po ceste stretli ustráchaného Harryho a Rona. Obaja si vydýchli keď videli, že je Hermiona v poriadku.

Celou cestou do hradu ju Draco držal okolo pása a druhou rukou držal tu jej.