Dramione- Stávka

Časť 10

Hermiona si povzdychla a oprela sa o stenu. Bola jej neuveriteľná zima, triasla sa, lebo bola premočená z dažďa. Draco sa na ňu pozrel a jemne si ju pritiahol k sebe.

„Nie je to pravda. Nič z toho. Prisahám. Včera som bol s ňou, to je pravda, ale nič sme spolu nemali. Veríš mi?"

Hermiona sa pozrela do jeho očí. Vyzerali byť úprimné. Sklonila hlavu, opretú o jeho plece. „Verím ti."

Draco si uľavene vydýchol a pobozkal ju na čelo.

„Mala by si sa ísť prezliecť. Nie, že mi prechladneš."

Pansy sedela spokojne v slizolinskej klubovni a hrala sa s prútikom. Začula buchnúť dvere, strhla sa a otočila a hľadela priamo na Draca. Vyzeral znudene. Usmiala sa na neho a on si sadol vedľa nej.

„Ako sa má tvoja matka?" opýtal sa s falošným záujmom.

„Už je to lepšie. Bolo to len chvíľkové." Usmiala sa Pansy.

„Výborne. Vieš, čo je zaujímavé? Nedávno mi prišla sova od matky. Keďže sú s tvojou výborné kamarátky, pýtal som sa jej, nech zistí, ako sa má."

Pansy sa v momente vytratila farba z tváre. Začala sa potiť a nevedela, čo má povedať. Skôr, než stihla zareagovať, Draco pokračoval v rozprávaní.

„Je zaujímavé, že včera boli spolu a tvoja matka bola v úplnom poriadku."

To, čo Draco povedal, pravda nebola. Nikdy by neotravoval svoju matku s takými vecami. Lenže na Pansy to zaberie, vždy mu zhltla každé klamstvo. A on bol veľmi presvedčivý klamár.

Pansy ticho sedela a mlčala. Nemalo zmysel mu ďalej klamať. Poznala ho. Vedela, že už vie pravdu.

„Čo vidíš na tej humusáčke?"

„Do toho ťa nič nie je."

„Je! Je ma do toho všetko! Som tvoja priateľka."

„Si moja kamarátka a už to tak aj zostane." chladne odpovedal Draco.

„Ako hlboko si klesol, keď už balíš aj humusáčky? Čo by na to povedal tvoj otec alebo matka?"

Draco vyskočil a pozrel na ňu tým najhorším a najopovrhovanejším pohľadom aký ovládal.

„Staraj sa o seba a viac sa do mňa nenavážaj. Ešte raz zistím, že rozširuješ o mne klamstvá a dopadneš zle, ver mi. So mnou sa nezahrávaj."

Pansy nahnevane odišla do svojej izby a tresla s dverami. Vedela, že jeho slová netreba brať na ľahkú váhu. Ale to ona len tak nenechá, zistí dôvod, prečo zrazu práve Grangerová je Dracovým úlovkom.

*******

Draco ležal v posteli a premýšľal. Táto situácia sa mu začala vymykať z kontroly. Nie len že bol odporný na svoju kamarátku, ktorú už po dnešku aj stratil, ale začal sa obávať faktu, že mu na tej Grangerovej skutočne začalo záležať. Pozrel sa na Blaisovu posteľ. Zrejme nebol jediný. Blaise ktorého žiadne dievča dlho nebavilo sa zmenil. S Lunou trávili všetok spoločný čas a bolo jasné, že sa do nej zahľadel. Na rozdiel od Draca sa tým pred inými netajil. Spokojne sa s Lunou všade ukazoval a momentálne boli najdiskutovanejšia dvojica na Rokforte.

*****

Hermiona ležala v posteli a kašľala. Neskutočne ju bolela hlava. Musela po dnešku prechladnúť. Nakoniec uverila Dracovi. Harry vošiel do izby a podal jej čaj. Vďačne sa na neho usmiala a začala z neho usrkávať.

„Vedela si, že Luna sa dala dokopy so Zabinim?"

„Videla som ich spolu."

„Ja tomu nerozumiem. Myslím, že slizolinská dvojka sa rozhodla poľovať na iné fakulty."

Hermiona sa jemne pousmiala. Asi to bola pravda. Vôbec jej nenapadlo sa zamyslieť nad tým a spokojne sa usmievala.

„Tak čo Draco, ako ide lov na Grangerovú?" opýtal sa Blaise.

„Pomaly." odpovedal nezaujato Draco.

„Už bolo niečo viac?"

„Iba bozky. Ona je tvrdší oriešok."

„A ako sa bozkáva?"

Draco zamračene pozrel na Blaisa. Prečo ho to zaujíma?

„Nič moc. Je úplne nemožná."

Blaise sa pobavene uškŕňal.

„A čo ty a Lovegoodová?"

Blaise si povzdychol.

„Myslím, že to nebude len chvíľkové pobavenie. To dievča som nedostal ja. Ona dostala mňa. Popravde, nemám chuť už riešiť iné. Aspoň zatiaľ. Je čistokrvná, takže nič mi nebráni, aby som s ňou bol."

Draco si myslel, že Zabini sa zbláznil. Veď to bola len stávka. Hlúpa stávka. Nič viac. Páčilo sa mu byť s Grangerovou, ale čo bude po tom? Nie. Spamätaj sa! Proste len dosiahnem to, o čo som sa stavil a tým to hasne.

Nasledujúce tri dni vkuse pršalo. Počasie sa ochladilo a denné lietajúce radovánky už neprichádzali do úvahy. Draco a Hermiona sa snažili zakrývať svoje pocity pred ostatnými. Sem tam na seba pozreli, ale väčšinou sa snažili nedať nič najavo. Na hodine elixírov poslal Draco Hermione lístoček.

Stretneme sa? Chýbaš mi. Po večeri sa stretneme na piatom poschodí.

Hermiona na neho súhlasne prikývla. To si všimol Ron. Skoro jej vytrhol lístoček z ruky.

„Čo od teba chce Malfoy? Ty si s ním píšeš?"

„Nie, Ron, zbláznil si sa?"

„Tak potom čo to má znamenať?" Očami sa pozrel na papierik, ktorý Hermiona zvierala v ruke.

„Nič. Je tam napísané humusáčka. Čo nepoznáš Malfoya?"

Ron sa otočil k Malfoyovi a venoval mu zhnusený pohľad. Malfoy nahodil desať krát zhnusenejší, niečo zašepkal Crabbovi a pobavene sa začali smiať.

Skôr než išla na večernú schôdzku, Hermionu si zastavila v klubovni Ginny.

„Hermiona?"

„Áno Ginny?"

„Nechceš mi niečo povedať?"

Hermiona očervenela ako paprika.

„Nie, prečo?" odpovedala hlasom dieťaťa, ktoré prichytili rodičia pri krádeži sladkostí.

„Tak mi vysvetli, čo máš s Dracom Malfoyom."