Dramione- Stávka

Časť 17

Hneď ako dopovedala posledné slová, Hermione sa začalo zle dýchať. Celá sa roztriasla a zmätene sa pozerala na papier na ktorom svietil Dracov rukopis so zoznamom dievčat, navrchu pomenovaným ľahké humusáčky. Neveriacky hľadela na tabuľu.

„Poprosím potlesk pre ľahkú humusáčku." Posmešne zakričala Pansy a začala tlieskať. Pripojila sa k nej celá slizolinská fakulta s výnimkou Blaisea a Draca.

Hermiona sa pomaly postavila. Musela sa popri tom pridržať lavice pretože si nebola istá tým že to vôbec dokáže. Silno privrela oči aby zabránila slzám. Pomaly sa otočila, ignorovala všetkých a pozrela sa priamo na Draca. Ten sedel vedľa Blaisa na svojom mieste a šokovane sa pozeral na Hermionu.

Z tej bolesti ktorú videl v jej očiach mu v momente prišlo zle, prudko sa postavil a podišiel k nej.

„Hermiona ja." Nevedel čo má povedať. Prekliata Pansy.

Hermiona sa potichu otočila a začala si baliť svoje veci.

Nastalo hrobové ticho a všetci sa na nich pozerali.

„Hermiona pozri sa na mňa." Prosil Draco

Hermiona sa tvárila ako keby nikto a nič okolo nej neexistovalo. Nahádzala veci do tašky a bez slova, pomalým krokom vyšla z triedy.

Draco sa otočil k Pansy a toľká nenávisť ktorú k nej momentálne cítil sa nedala ani opísať. Zachytila jeho pohľad ale s pozdvihnutou hlavou mu venovala úškrn.

V tom do triedy vošiel profesor Snape. Pansyne kamarátky vypli čítačku a pozbierali pergameny. Draco sa otočil a išiel smerom von z triedy.

„Kam idete Pán Malfoy?" opýtal sa ho Snape s ironickým tónom. Neznášal keď sa niekto chcel ulievať.

„Potrebujem odísť." Odvetil Draco.

„Na to zabudnite Pán Malfoy, nikam nepôjdete. Nechcem počuť žiadne protesty. Svoje záležitosti si môžete vybaviť po hodine."

Draco nahnevane kopol do tašky a sadol si. Aj keď bol Snapeov obľúbenec ulievanie sa z hodín netoleroval nikomu.

Vonku zúrila búrka. Lialo ako z krhly a fúkal studený vzduch. Hermione to bolo jedno. Vyšla von a kráčala v tomto nečase smerom k jazierku. Netrvalo dlho a dážď jej zmáčal celé oblečenie. Najprv nedokázala ani plakať. Bola v takom šoku že sa nevedela ani poriadne nadýchnuť. Zrýchlila svoju chôdzu pretože nechcela riskovať aby ju niekto videl alebo horšie aby za ňou niekto išiel. Prišla až k jazierku sadla si na premočenú zem a vtedy to začalo. Nával emócií spôsobil to, že začala nekontrolovane vzlykať. Tvár si zaborila do dlaní a aj keď vonku lialo, v porovnaní s intenzitou jej sĺz sa to nedalo porovnať. Cítila sa neuveriteľne ponížená. Najprv si myslela že ide o ďalší hlúpy Pansyn žart. Ale Dracov úhľadný rukopis neklamal. A už vôbec nie jeho výraz v tvári. Keď sa jej oči vtedy spojili s jeho vedela že je to pravda. Sedela v tureckom sede a plakala. Dlho plakala.

V chrabromilskej klubovni panovalo nepríjemné napätie. Hermionu nikto od tej drámy na elixíroch nevidel. Samozrejme, netrvalo dlho a tento incident už dávno vedela celá škola. Po hodine Draco zmizol aj Blaisom. Ginny Weasleyová spolu s Parvati a Padmou Pattilovými mali hádku so slizolinčankami, ktorá skončila návštevou kabinetu profesorky McGonnagalovej. Žiadne z dievča neprezradilo profesorke dôvod ich hádky tak dostali pokarhanie za neslušné správanie.

„Vedel som že Draco Malfoy na Hermionu niečo hraje. Nechápem ako mu mohla práve ona naletieť." Povedal Seamus. Niekoľkí študenti mu súhlasne prikývli.

Bolo krátko pred šiestou hodinou a ochvíľu sa začínala večera. Harry práve utešoval plačúcu a bledú Ginny, keď k nemu podišiel Ron so záškodníckou mapou a pršiplášťom, pripravený na hľadanie Hermiony, keď sa otvorili dvere do klubovne a vošla dnu Hermiona.

Všetci okamžite stíchli a pozerali sa na ňu. Hermiona sa pozerala len na svoje mokré topánky a snažila sa nevnímať svoje okolie. Prešla okolo skupinky dievčat ktorá si už niečo šepkala. Hermiona zastala pred schodmi. Ginny sa vytrhla Harrymu s náručia a letela k nej. Jednou rukou ju chytila okolo pása a druhou rukou jej chytila ruku. Hermiona jej ruku vďačne prijala a stisla. Pomaly jej pomohla výjsť po schodoch a v klubovni bolo ticho až kým hore pri izbách nebuchli dvere.

Slizolinská klubovňa sa ako zvyčajne ozývala smiechom alebo nahnevaným prekrikovaním. Niekoľko slizolinčanov sa rozprávalo k dnešnom incidente ale väčšinu to už nezaujímalo. Humusáčka si nič iné ani nezaslúži. A môže byť rada že sa to stalo s Malfoyom veď je predsa najlepší.

Draco sedel vo svojej izbe a tvár mal zaborenú v dlaniach. Blaise sedel oproti Dracovi.

„Malfoy prestaň už. Musíš ju nájsť a vysvetliť jej to."

„Ako jej vysvetlím niečo také? Nikdy sa to nemala dozvedieť, nikdy." Vyčítal si Draco.

„Nikdy sme takúto stávku nemali uzavrieť."

„Blaise a čo Luna? Ona o tej stávke vie?"

„Áno, povedal som jej to."

„A? Ako reagovala?"

„No nebola z toho dvakrát nadšená. Poriadne mi vynadala. Vraj sme neuveriteľní hlupáci. Potom ju to prešlo. Nemôže sa to porovnávať s tvojou situáciou."

„Blaise ja Pansy zabijem. Nech sa mi neukazuje na oči, pretože ju zabijem a je mi jedno či skončím v Azkabane."

Draco pociťoval neuveriteľný hnev na Pansy. Prvýkrát sa mu hnusilo byť slizolinčanom, pretože táto ich podlosť sa obrátila proti nemu. Pokiaľ robil on zle iným bolo to v poriadku ale teraz sa karta obrátila.

„Musíš ju nájsť a vysvetliť jej to."

Draco si povzdychol. „To bude ťažké. Ale Pansy mi za toto draho zaplatí."