Dramione- Stávka

Časť 19

           

Popravde Draco očakával že sa na neho nikdy v živote nepozrie, prípadne že mu pričaruje niečo nepekné. Hermiona nešla do svojej lavice ale kráčala priamo k nemu. Oči mu zažiarili, pustil knihu z rúk a postavil sa.

„Chcem sa s tebou porozprávať po vyučovaní." Chladne mu to oznámila a otočila sa.

„Samozrejme aj ja s tebou." Povedal ale ona na odpoveď nečakala.

Dracovi pripadalo že ten deň vyučovanie trvalo sto rokov. Nevedel sa dočkať kým skončí. Hermiona sa s ním chcela porozprávať. Všetko jej vysvetlí. Veril že mu odpustí.

**************

Draco sa nevedel dočkať Hermioninho príchodu. Bol nervózny. Ako jej to len vysvetlí? Keby išlo o iné dievča bolo by mu to jedno, ale toto bola Hermiona. Dievča do ktorého sa bezhlavo zamiloval. Započul za sebou kroky. Otočil sa a pozrel sa jej do tváre. Hermiona sa pozerala na zem a neopätovala mu pohľad. V ruke držala malú krabičku ktorú mu podala. V krabičke bol náhrdelník ktorý jej dal. Draco si ho nezobral.
„Je tvoj"
„Vraciam ti ho. Nechcem ho."
„Hermiona prosím, nechaj ma vysvetliť ti to."
„Čo mi chceš vysvetliť? Ako si sa stavil s kamarátom že ma dostaneš?"
„Ja..."
„Nemusíš mi nič vysvetľovať. Ako si sám videl urobila to Pansy. A som rada že mi konečne niekto otvoril oči a zároveň ľutujem že som ti verila."
„Hermiona pozri sa na mňa prosím"
Hermiona zaťala ruky v päsť a pozrela sa na neho. Jej oči boli plné sklamania a bolesti.
„Je pravda že som bol hlupák, idiot. Dievčatá som využíval len pre chvíľkové pobavenie. Až kým si neprišla ty. Áno bola to hlúpa stávka. Ale čím viac som bol s tebou tým viac som ju ľutoval. A kebyže môžem vrátiť čas nikdy to neurobím. Pretože ťa ľúbim a ty to vieš."
Hermione sa pri vyznaní lásky spustili slzy. Potiahla nosom a povedala.
„Neverím ti. Neverím ti už ani slovo."
Draco pristúpil ku nej a objal ju. Objatie mu neopätovala
„Prosím ver mi. Ľúbim ťa. Úprimne. Nie pre nejakú hlúpu stávku. Nemôžem ťa stratiť."
Dracovi začali tiecť slzy. Hermiona bola jediná osoba pri ktorej bol šťastný a cítil sa milovaný. Od rodičov jej veľ nedostával. Vychovali ho na základe chorej idey čistokrvnosti a príkazov aký ma byť a čo má robiť.
Hermiona sa vytrhla z jeho objatia.

„Je koniec." po týchto slovách položila krabičku s náhrdelníkom na parapetu okna, otočila sa a odišla. Draco ešte dlhé minúty pozeral na miesto kam odišla.

Nikdy v živote necítil takú bolesť, akú cítil teraz.

************

Nasledujúce dni boli pre obidvoch príšerné. Síce už neboli najdiskutovanejšia téma na škole ale aj napriek tomu sa našlo zopár individuí ktoré to stále rozoberali. Hermiona sa pomaly začala stavať na nohy. Vypočula si milión poznámok, výčitiek, povzbudení. Väčšinu sa naučila ignorovať. Jej priatelia sa ju snažili čo najviac rozptýliť. Bola im za to nesmierne vďačná. Snažila sa čo najmenej sústrediť na Draca a čím ďalej, tým lepšie jej to išlo.
Naopak Dracovi sa to nedarilo vôbec. V noci mával mučivé sny o ich rozchode. Celý deň bol mrzutý. Jeden večer sa k nemu odvážila Pansy ozvať s komentárom aké je to spať a dotýkať sa humusáčky. Blaise s Goyelom ho museli držať aby jej jednu nevrazil. Samozrejme nikdy by neudrel dievča ale v tej chvíli mu to bolo jedno. Aj tak jej vynadal natoľko že sa rozplakala a odišla do svojej izby. Odvtedy sa na neho ani neopovážila pozrieť.

Ako utekali dni, tak utekali týždne. Prešiel mesiac od ich rozchodu. Počas neho sa Draco stále snažil naviazať s Hermionou kontakt ale ona mu to nedovolila. Buď ho odignorovala alebo sa do toho montovala Ginny. Nemal chuť sa s ňou hádať tak vždy prestal. Dievčatá sa aj napriek jeho skazenej povesti  snažili o jeho záujem. Všetky ignoroval. Nechcel už žiadnu inú. Len Hermionu.
Hermiona sedela na lavičke a čítala knihu Pán prsteňov. Niekto si ku nej prisadol. Zvedavo zodvihla oči.
„Ahoj" povedal a žiarivo sa na ňu usmial Derek.
„Ahoj" pozdravila mu a slabo sa pousmiala.
„Túto knihu mam rád"
„Vážne? Myslela som že ju nikto odtiaľ ani nepozná predsa je veď vieš muklovská."
„Ale prečo. Prečítal som veľa muklovských kníh ale táto je najlepšia."
Hermiona ostala prekvapená. Derek bol čistokrvný a tí sa vo väčšine prípadoch o muklovské veci nezaujímali. Pri tom si spomenula na Draca. Úsmev jej poklesol.
„Povedal som niečo nevhodné?"
„Nie, prepáč. Len som sa zamyslela."
„Chcel som sa ťa opýtať. Budúci týždeň budeme usporiadať menší večierok. Chcela by si tam ísť? Bude tam hudba, jedlo, zábava."
Hermiona zaváhala. Vôbec nemala chuť na takúto udalosť a aj keď bol Derek veľmi pekný, netúžila po žiadnom chlapovi aspoň najbližších 10 rokov.
„Neviem, rozmyslím si to a dám ti vedieť."
„V poriadku, budem rád ak pôjdeš."