Dramione- Stávka

Časť 25

           

Draco

„Teraz niečo má. O 8 sa máme stretnúť v astronomickej veži." Povedal Draco Blaisovi

„A čo jej chceš povedať?"

„Pravdu. Mám ju rád. Ale pokiaľ chce byť šťastná s iným nebudem jej  brániť."

„Myslíš že to dokážeš? Pozerať sa na toho umastenca ako je s ňou?"

„Nie  nedokážem. Ale ak to bude chcieť ona, budem musieť."

Bolo presne 19:55 keď Draco vyšiel úplne navrch astronomickej veže. Položil si ruky na zábradlie a pozoroval krajinu. Aj napriek tomu že slnko dávno zapadlo, všetko bolo osvetlené od mesiaca ktorý bol v splne. Dracove oči pozorovali jazero, lúky, lesy. Spomenul si na ich prvé bozky. Pri tom jazierku. Vtedy ešte nevedel že tie bozky, budú to po čom teraz najviac túžil. A aj tak to spackal. Dlho hádzal vinu na Pansy, ale koniec koncov stávka bola jeho robota. Pansy si mohla akurát odpustiť spôsob akým to povedala Hermione. Draco bol tak ponorený do svojich myšlienok že si ani nevšimol že Hermiona mešká. Aj napriek tomu že bol dostatočne vysoko všimol si na nádvorí tieň.  Zaostril zrak videl mužskú postavu ako pochoduje a nahnevane rozhadzuje rukami okolo seba. Keď sa chlapec zastavil aby vrazil päsťou do listov stromu spoznal Dereka. Pokrútil hlavou. Čo na ňom dievčatá vidia? Áno, nie je škaredý ale je strašne dotieravý. Navyše nevie kontrolovať svoje emócie. Draco sa otočil a pozrel sa na veľké hodiny. Bolo 8:25. Hermiona nikde nebola. Začal pomaly schádzať dole schodmi. Nikde ju nevidel, pomalým krokom smeroval k chrabromilskej klubovni. Možno sa len zdržala. Pred klubovňou stretol Pottera a Weasleyovú.

„Hrdličky, neviete kde je Grangerová?" opýtal sa ich posmešne.

„Vypadni Malfoy a daj jej pokoj. Inak ti prisahám že ťa nakopem." Začala sa mu vyhrážať Ginny.

„Pokoj pokoj. Hermiona sa chcela so mnou porozprávať ale neprišla, tak som prišiel za ňou."

Ginny sa začala smiať. „Možno to urobila naschvál ty idiot."

Potter sa len bez slova prizeral. Draco sa otočil a odišiel preč. Nemal náladu sa hádať s tým protivným dievčaťom. Kráčal ku astronomickej veži. Možno medzitým prišla.

Harry zamyslene vošiel do klubovne. Vôbec nepočúval Ginny, ktorá ostošesť ohovárala Draca Malfoya. Poobzeral sa po klubovni ale Hermionu nikde nevidel.

„Nevideli ste Hermionu?" opýtal sa dievčat.

„Nie po večeri išla preč."

„Išla s Derekom videla som ich ako sa zakrádajú von."

„Harry nerob paniku. Malfoy sa zrejme nevie spamätať z toho že ho Hermiona nechce ani vidieť." Hovorila Ginny spokojne.

„Chcem sa uistiť že je všetko v poriadku. Nemám dobrý pocit." Povedal Harry a išiel von z klubovne. Ginny na neho prekvapene pozerala a rozutekala sa za ním. Harry už bol takmer pri bystrohlavskej klubovni keď zazrel Draca Malfoya. Vlastne to mal po ceste ku slizolinskej klubovni. Zamyslene hľadel do zeme.

„Malfoy, bol si s Hermionou?"

„Nie, neprišla."

Harry na neho vypleštil oči. Bolo zle. Vedel že sa niečo deje. Začal utekať smerom k bystrohlavskej klubovni. Našťastie išla okolo Luna s Blaisom.

„Luna, hľadám Dereka. Prosím ťa zavoláš ho?"

Medzitým než Luna zmizla, dobehol Draco, Ginny a Weasley.

„Našla som odkaz od Hermiony na posteli. Písala v ňom že sa ide porozprávať s Derekom, že ju nemám hľadať." Zadychčane prehovorila Ginny.

„Mala sa stretnúť so mnou." Prehovoril Draco

„Už len s tebou by strácala čas." Odvrkla mu Ginny.

Z tmy sa vynorila Luna a za ňou vyšiel znudene sa tváriaci Derek. Prekvapene vyvalil oči keď videl tú zostavu.

„Kde je Hermiona?" vyprskol Draco.

Derek na neho znudene pozrel a nič nepovedal.

„Kde je?" zopakoval otázku Harry.

„Nerozumiem vám. Odkiaľ to mám vedieť?" odpovedal im

„Mala sa so  mnou stretnúť pred hodinou a neprišla, oni tiež nevedia kde je. Takže sa pýtam teba kde j." Draco nerozprával, ani nekričal. Draco reval ako zmyslov zbavený a ani nevedel ako držal Dereka za tričko pod krkom.

„Ukľudni sa. Neviem kde je. Boli sme vonku. Pohádali sme sa a ja som odišiel."

„Počkaj, počkaj. Boli ste von ? Teraz ? O tomto čase?" zisťoval Harry.

„Nie, bolo to tesne po večeri. Prechádzali sme sa okolo školy. Potom sme sa pohádali a ja som išiel do hradu."

„Dobre hlupák a kde je Hermiona?" Pokračoval Draco

„Ja, ja neviem. Pohádali sme sa a a som išiel do hradu. Neviem kde je ona."

Harry, Ginny a Ron si vymenili zhrôzené pohľady. Draco pustil Dereka a chytil sa za hlavu.

„Takže ty si ju tam len tak nechal samú?" opýtal sa Dereka.

Ten mu neodpovedal. Začal sa cítiť hlúpo. Dosť sa cítil zle za to čo jej povedal ale fakt, že ju tam nechal len tak bol sto krát horší. Navyše teraz keď vie že sa nevrátila.

„Kde si ju videl naposledy." Opýtal sa ešte pokojný Ron.

„Pri hájnikovej chatrči." Odpovedal Derek

„Musíme ísť za riaditeľom ihneď." Povedala Ginny

„Na to nie je čas." Povedal Draco a začal utekať.

Ginny s hundraním v spoločnosti Dereka kráčala ku kabinetu profesorky MCgonnagalovej aby jej oznámili Hermionine zmiznutie. Harry a Ron utekali za Dracom.

Draco vybehol von a do tváre mu šľahol studený vzduch. Utekal smerom k Hagridovej chatrči. Keď prišiel nikto tam nebol. Svetlo mesiaca osvetľovalo celé okolie. Dobehli za ním Harry a Ron.

„Kde je ten váš obor?" opýtal sa Draco.

„Tento rok dosť cestuje. Asi je na jednej zo svojich ciest." Povedal Harry

„Nie je tu." Povedal Draco priškrteným hlasom. Začali prechádzať okolo chatrče a volať Hermionine meno. Nikto sa neozýval.

„Niečo som našiel." Vykríkol zrazu Ron.

Draco bol v momente pri ňom. V ruke držal Hermionin náramok. Boli si istý že bol jej pretože na ňom boli vydry jej obľúbené zvieratá. Normálne by si ani jeden z nich nevšimol že nosí náramok. To bola asi jediná veci ktorú mali všetci spoločnú.

Na sekundu ostali ticho zízať na náramok. Draco pociťoval čím ďalej, tým väčší strach a dvaja chrambromilčania tiež.

„Určite jej ten bastard niečo urobil." Vyhŕkol Draco.

„Pochybujem, neublížil by jej." Poznamenal Harry

Zrazu všetci traja vypleštili oči, vystreli chrbát a po tele im prebehli zimomriavky. Pomaly sa otočili smerom k lesu. Dôvodom ktorý ich vystrašil na smrť bolo vytie vlkodlaka, ktoré sa ozývalo z lesa.