Dramione- Stávka

Časť 8

Bola hodina lietania. Profesorka študentom dala voľnú ruku a oni sa rozhodli zahrať si metlobal. Niektorí nehrali a len tak poletovali dookola ihriska. Medzi tých patrila Hermiona. Len tak lietala v kruhu a rozmýšľala nad Dracom.

Pansy sa snažila upútať pri hre Dracovu pozornosť. Posledné dni sa s ňou vôbec nerozprával, len ju bez slova so zavretými očami drsne bozkával. Bolo jej jasné, že si predstavuje inú. Ale koho? Upriamila na neho svoj pohľad. Venoval sa iba hre. Potom jej pozornosť upútala Hermiona Grangerová. Pozorovala ho. Čo si to dovoľuje? Pozerať sa na jej chlapca? Teda, oficiálne spolu neboli, hoci to veľmi chcela, ale Draco jej dal jasne najavo, že vzťah s ňou nechce. Niečo sa jej nezdá. Bude si musieť na tu Grangerovú posvietiť.

Hermiona sedela za chrabromilským stolom a vôbec jej nechutilo jesť. Všetci sa zaujato rozprávali o novinkách vo svetovom metlobale, ale to jej bolo maximálne ukradnuté. Kráčala ku klubovni a keď už bola pred ňou, začula blížiace sa kroky. Otočila sa a oproti nej stál Draco Malfoy. Nahodila kamenný výraz a opýtala sa ho:

„Potrebuješ niečo odo MŇA, Malfoy?"

Pozrel sa na ňu ako na zjavenie, bez slova k nej podišiel, chytil jej tvár do náruče a pritisol svoje pery na tie jej. Jeho ruky skĺzli okolo jej pása a pevne ju tisol k sebe. Hermiona chcela protestovať, ale bolo to silnejšie ako ona. Poddala sa jeho bozku a začala mu ho opätovať.

„Tak veľmi si mi chýbala." Povedal a pobozkal ju na líce.

Hermiona nevedela, čo ma povedať. Silno ho objala a oprela si hlavu o jeho plece. Stáli tam v objatí.

„Prejdeme sa?" navrhol Draco.

„Môžeme."

Nenápadne sa vykradli na nádvorie a sadli si na kamennú lavičku pri škole. Najprv boli obaja ticho. Potom to Hermiona nevydržala.

„Prečo si sa mi vyhýbal?"

„Ja neviem. Viem len, že to bola chyba. Odpustíš mi?."

Hermiona chvíľu váhala, no nakoniec povolila.

„V poriadku. Ja som zmätená z toho, čo sa medzi nami udialo a asi nie som pre teba dosť dobrá, ja neviem."

Draco na ňu prekvapene pozrel. „Čo to hovoríš? Si úžasná. Ľutujem, že som to predtým nevidel. Ja som sa ti vyhýbal preto, lebo som zmätený."

Nič mu nato nepovedala, cítila sa rovnako, chápala to. Vonku už nebolo najteplejšie, Draco ju objal a pritisol k sebe. Preplietli si prsty na ruke a pobozkali sa.

„Prosím ťa, už ma neignoruj."

„Nebudem, sľubujem."

Všetko, čo sa medzi nimi udialo, pozorovala z neďalekého roku Pansy Parkinsonová. Išlo ju roztrhať, keď videla, ako sa s ňou Draco bozkával. S ňou sa tak nikdy nebozkával. A ešte s Grangerovou. „Odporná humusáčka, za to mi zaplatíš." zašepkala.

Na ďalší deň sa Draco s Hermionou stretli. Všetko bolo také, ako predtým a ešte lepšie. Čakala ho pri lese, neďaleko Hagridovej chalúpky. Draco prišiel k nej a niečo držal za chrbtom. Keď pristúpil bližšie vytiahol spoza chrbta kvet ruže. Hermiona sa jej nesmierne potešila, a tým sa len posilnili jej city k Dracovi.

Konečne nastal koniec vyučovania. Draco uháňal do klubovne, aby sa čím skôr prezliekol a išiel za Hermionou. Cestu mu skrížila Pansy.

„Draco, musím s tebou hovoriť, stalo sa niečo vážne."

„Pansy teraz nemám čas, počkaj s tým do večera."

Pansy ho chytila za ruku a začala plakať.

„Draco prosím, ide ..ide o moju matku."

Draco mal Pansy istým spôsobom rád. Bez ohľadu na to, že spolu mali niečo viac ako kamarátstvo, ju mal iba úprimne rád ako kamarátku.

Chytil Pansy za ruku a sadli si na gauč. Pansy mu porozprávala o tom, že jej matka je na tom zdravotne veľmi zle. Celý čas plakala a Draco sa ju snažil utešiť. Ani nevedel ako, čas ubehol a bol večer. Pansy ho poprosila, aby s ňou ostal, pretože nemôže ísť v takom stave na večeru. Draco neochotne súhlasil, aj keď vedel, že to bude na úkor Hermiony.