Ako vždy som prišiel na doučovanie, pozrel sa na učitelku, priblblo sa usmial, ale vždy mi úsmev opätovala, no dnes nie.
S vážnym výrazom v tvári sa pozrela a povedala mi ,,Sadni si musíme sa porozrávať."
Napadlo mi o čom sa asi chce rozprávať, tak som si pomaly sadol a znervóznel som.
,,Počula som niečo, čo ma milo prekvapilo!"
Cítil som sa zvláštne. Veľmi zvláštne.
,,Počula som, že sa doma špeciálne pripravuješ a angličtine venuješ najviac času! Čo ťa tomu priviedlo? Baví ťa angličtina?"
,,Ó môj bože!" pomyslel som si ,, No do riti a teraz čo? Mám jej povedať že ju beznádejne milujem? Alebo mám klamať mojej láske?" premýšlal som.
,,Neviem ako ste to urobila pani učitelka, ale motivovali ste ma aby som sa začal učiť a veľmi ste mi spríjemnili angličtinu a asi preto ma to tak vtiahlo." odvetil som roztrasene.
Pousmiala sa a povedala ,,To je zaujímavé, pretože ak hovoríš, že ťa to tak vtiahlo, tak nechápem prečo máš také zlé známky?"
Začal som sa smiať a pokrčil som plecami.
Zasmiala sa, otvorila učebnicu a začalo doučovanie.
Keď sa doučovanie skončilo, odišiel som vysmiaty ako slniečko na hnoji domov.
No po ceste som stretol môjho spolužiaka. Áno toho, čo všetkým povedal, že milujem angličtinárku.
Videl ma vysmiateho a vedel, že som mal doučovanie. Tak sa začal rehotať ako divý a opýtal sa ma ,,Čo urobila ťa?!"
Poslal som ho do riti, slušne povedané a išiel som domov.
Keď som prišiel domov prišla mi správa od spolusediacej. Stálo v nej: ,,Musíme sa porozprávať."
