Cítil som sa veľmi zle. Kvôli angličtinárke.
Strašne som ju chcel ale nevedel som čo mám robiť.
Na doučku som sa jej prvý krát nepozeral do výatrihu.
Ale ani som nevnímal čo hovorí. Len som rozmýšľal, ako ju mám zbaliť.
Rozmýšľal som a rozmýšľal, až som na to konečne prišiel! Ale keď som si myslel že som na to prišiel, tak som na to neprišiel.
Nevedel som sa spamätať z tej dilemy. Úplne som bol v prdeli z toho.
Jediný kto mi s tým mohol pomôcť, bol nikto. Bol som taký zúfalý, že som nevedel s kým sa mám poradiť.
Išiel som domov z doučka a kuk očkom na očko. Kočka sa mi pozrela do očí a usmiala sa. Myslím pekné dievča nie mačku.
Vyzerala vážne delikátne. Bola taká fajná čerešnička. Legíny, tesné tričko s výstrihom, nádherné modré oči, krásne dlhé hnedé vlasy.
Ako vždy som sa na ňu priblblo usmial a jak debil išiel ďalej, nie že by som sa s ňou zoznámil. Né ja som išiel domov a rozmýšlal ďalej.
Prečo vždy keď stretnem dáke pekné dievča, tak sa len usmejem a aj ked nechtiac serem na ňu a len ju obídem?!
