Riaditel nám vybavil vyučovanie na inej škole. Smutná správa pre všektých.
Ale aspoň som mal doučko. A keď už bolo, to bolo.
Tie jej výstrihy jaaaaaaaaj! Nemohol som z nej. A čo ma milo potešilo, vedela o tom a nevadilo jej to.
Len tak rozjímam na jej kozami, zrazu sa ma opýta ,,Tomáš? Mám na teba jednu súkromnú otázku.
,,No počúvam."
,,Mám si dať zmenšiť prsia?"
:O
Odpadol som z tej otázky. Ten strach, čo som vtedy zažíval, bol neskutočný. Ako ešte nikdy.
,,Ó bože len to nie!" vykríkol som.
,,Prečo?" zasmiala sa.
,,Páčia sa ti takéto veľké? Vieš je to celkom záťaž na chrbát."
No do riti toto je situácia.
Čo mám teraz povedať?!
,,Ale pančelkaaa. Takéto otázky to už čo je?"
,,No odpovedz mi prosím ťa."
,,A na ktorú otázku teraz? Či si máte zmenšiť alebo či sa mi páčia?"
Tomuto sa hovorí ošemetná situácia.
,,Áno páčia sa mi a nie nezmenšujte ich.”
,,Takže mi kukáš stále so výstrihu!"
Bože toto čo je...
,,Ale čudujete sa? Šak dáte si výstrih jak okno tak čo by ste čakala?"
,,Takže idem dnes nakupovať."
,,Nééé! Pančelka chcete aby vás ľudia mali radi? Tak pokračujte v tomto.
,,Bojíš sa čo? No choď už domov."
No a teraz čo? Verím v to najlepšie.
