Touto časťou nechcem obviniť moje reálne spolužiačky z ohovárania.A chcel by som ju venovať mojej neuveriteľnej spolusediacej :* .
Ako si tak idem po ulici, náhodou stretávam moje spolužiačky a ako vždy, zase ohovárajú. Neviem prečo to stále robia.
Dobre občas aj ja o niekom niečo poviem ale nie až takto často a v takom množstve.
Keď už prídem do triedy na doučovanie, hned mi vyskočí úsmev na tvár a zostane tam veeeľmi dlho.
Na ďalší deň v škole sa na angličtine stalo niečo nezvyčajné.
Normálne ma nezaujímala učiteľka. O.o
Celú hodinu som vnímal len moju dokonalú spolusediacu.
Začal som mať pochybnosti.
Ľúbim naozaj učitelku alebo spolusediacu? ,,Je to v riti" pomyslel som si.
V nasledujúce dni som rozmýšlal len nad nimi. Nevedel som ich dostať z hlavy.
Medzitým si však môj tupý spolužiak všimol, že mam oči len pre angličtinárku. Tak to samozrejme rozniesol po celej triede.
Ale čo sa mi na tom páčilo, že to vykrikoval na celú triedu a neohováral ma. No všetci ostatný však ano.
Za pár dní sa túto pikošku dozvedela aj moja láska. A to ešte len bolo.
