"Chodil" som teda s Máriou....
Hovoril som jej stále, ako moc ju ľúbim a že budeme navždy spolu a blá blá blá.
Keby aspoň pekná bola. :/ Vlasy mala prefarbené na rožkovú farbu, rapavý ksicht, ani cecky, riť trošku mala, ale aspoň pekné modré oči mala.
Celý ten vzťah bol o ničom. Furt sme len chodili niekam, až ma nohy boleli, stále sa chcela rozprávať o niečom, ked som jej nenapísal tak už hubuvala do mňa. Celé zle.
A čo ma najviac sralo, že stále nadávala jak jebnutá.
Netrápilo ju čo trápi mňa, trápilo ju čo trápi ju a to muselo trápiť aj mňa!
Takže som mal dvojnásobné problémy, dobré nie?
Nie.
Raz sme si išli niekam sadnúť na kofolu a tak, pretože ma strašne boleli nohy. Prišla čašníčka s výstrihom a Mária mi hneď povedala nech sa otočím, že ona objedná.
Otočil som sa teda a počul som len ako sa čašníčka pýta čo si dáme a Mária že ,,Čaj."
V hlave toho mala menej ako nič .
A čo bolo na nej najlepšie? Jej sestra.
