Balenie s Anďom bolo síce neúspešné, ale cítil som, že to má budúcnosť.
Zavolal som ho teda na ďalšiu akciu. Opäť neúspech. Nevadí. Stal sa teda mojím parťákom.
Ako sme tak chodili na akcie, občas sa darilo jednému, občas druhému, občas obom, ale väčšinou ani jednému. Občas sme narazili aj na naše učiteľky. Anďo chcel aj po nich vybehnúť, ale nemohol som ho v tom nechať samého. Tak som sa pridal.
Na moje šťastie, som natrafil na moju lásku. :3
Takže pohoda jahoda o toto som sa nebál. Jediný problém bol, že aj ten opičák ju chcel!
A to bolo blbé. Čo teraz?! Padol aj návrh, že sa obaja vysereme na ňu. Súhlasil som s tým, ale aj tak som ju chcel.
Nemohol som ho zradiť. Ale musel som.
Srdce ma k tomu viedlo.
Na ďaľšej akcií sme stretli neuveriteľné dievča. Bolo také neskutočné, že bolo naozaj neskutočné a bol to chlap.
Anďo si ju/ho rezervoval prvý, čiže mňa to trápiť nemuselo, ale som jeho parťák, musel som ho s tým oboznámiť.
Po tejto vynikajúcej skúsenosti si chcel dať Anďo pauzu. Ale ja nie! Ja som bol celý nažhavený. Musel som ísť teda sám. Nemal mi kto kryť chrbát. Tak to aj doladlo. Dostal som asi 10 faciek, ale inak fajn.
