Cítil som sa veľmi trápne, keď som ju videl. Hanbil som sa pred všetkými, pretože som si myslel , že to všetkým povedala ako to naozaj je.
Chcel som sa s ňou o tom porozprávať, ale bál som sa. Ako vždy.
Vedel som, že ak by som ju ohlásil alebo jej povedal, že sa chcem a ňou porozprávať, ignorovala by ma.
Musel som teda niečo vymyslieť. Ale čo?
Napísal som jej teda na lístoček, ktorý som jej vsunul do skrinky.
Stálo na ňom: ,,Ahoj kráska, chcel by som s tebou hovoriť. Osamote! Na umelom o tretej."
Po skončení poslednej hodiny som sa ponáhlal do šatne, aby som videl ako zareaguje.
Tak sa aj stalo. Akože som si vyberal veci zo skrinky, ale pozeral som sa na ňu. Videl som ju ako si to číta. Hneď potom zodvihla zrak a pozrela sa presne na mňa.
Rýchlo som sa otočil aby nevidela ako na ňu čumím.
Asi sa zbláznim z nej.
Myslel som, že už je to v riti. Ale aj tak som išiel na dohodnuté miesto.
Bol som skritý za stromom, lebo ak by ma videla na opätku by sa otočila. Aj keď nenosí opätky.
A zrazu tam bola.
Nevedel som čo mám robiť.
Ó bože to sa mi stane vždy.
Chvílu som premýšlal čo jej poviem. Aj ked som ešte nevedel čo jej poviem, išiel som už za ňou.
Uvidela ma. Otočila sa a chcela odísť. Rýchlo som pribehol k nej, chytil som ju za ruku a povedal
,,Miša prosím počkaj. Veľmi ma mrzí ako som zareagoval. Prosím odpusť mi. Vážne mi je to ľúto. Bol nasratý kvôli tomu, že všetci si zo mňa robili srandu, že ju milujem. A..." nemohol som pokračovať.
,,A?" opýtala sa.
,,Miša ja ju neľúbim ."
,,Vážne?"
,,Vážne. A viem to naisto. Pretože ľúbim teba."
Chvílu sme tam iba stáli a boli ticho. Potom ma objala a povedala ,,Prepáč Tomáš."
Rozmýšlal som čo mám spraviť..No nakoniec som len odišiel bez jediného slova. Išiel som domov.
Zase mi prišla správa od Miši. Napísala: ,,Povedala by som ti to osobne ale bojím sa o teba a nemôžem čakať do zajtra. Prepáč , že som ťa odmietla, ale nedokážem ovládať srdce. A nebudem ti klamať len aby si bol na chvílu šťastný. Je pre teba niekde iná. Možno nie teraz ale raz ju určite nájdeš. Dúfam, že sa na našom priatelstve nič nezmení."
Skoro ma drblo.
Myslel som si, že ma chce tak som jej musel povedať, že ju ľúbim a nakoniec ma nechce a ešte ona sa ospravedlňuje keď by som sa mal ja. Teraz to bolo ešte horšie ako keď ma ignorovala...
