Premýšľaľ som so žiletkou v ruke, či reznúť do nohy alebo nie. Či by mi to pomohlo. Ale nedokázal som to. Som príliš slabý nato.
.
.
.
Celá škola do mňa jebe a smeje sa zo mňa. No našiel som jednu, ktorej je ma lúto. Volá sa Mária.
Neviem ani ako ale začali sme sa rozprávať. Bola celkom fajn a jediná sa mi nesmiala. No ešte zopár ale od tých to bolo samozrejmé. Ešte to by im chýbalo keby aj ony. Išiel som s ňou teda von. Bolo to v pohode. Chcela ma skôr ako sme sa začali rozprávať, takže mi to bolo trocha divné. Ale sral som na to. Celé poobedie sme sa prechádzali. Keď sa zotmelo odprevadil som ju domov. Pred jej vchodom som ju zastavil a neviem prečo som jej povedal to najhoršie čo som povedať mohol...."Ľúbim ťa." A aby toho nebolo málo, ona tiež povedala to najhoršie čo mohla povedať...."Aj ja teba."
A skočili sme do seba. Nie úplne zase.
Prvý krát sme boli spolu vonku a toto zabijem. Ani pekná neni a toto poviem. Som ja ale kurdo.
Boli sme do seba blázni. Aspoň som jej to tak hovoril. Naivne mi verila, že som dobrý človek. Ale keď mi všetci ubližujú nemôžem byť dobrý...Ale môžem tak vyzerať
