Cítil som, že už je čas povedať jej to. Musel som ísť teda za ňou.
Na druhý deň v škole.
Išiel som za ňou. A začal som.
,,Potrebujem ti niečo povedať. Vieš, ako som ti minule povedal, že ťa ľúbim."
,,No, viem."
Keď som ju tak videl, ako sa na mňa pozerala, nemohol som jej povedať niečo také kruté a navyše som si niečo uvedomil.
Ona je ten poklad.
Dokončil som to teda takto ,,Predtým keď som ti hovoril, že ťa lúbim. Klamal som. No teraz nie a musím ti povedať, že ťa naozaj ľúbim. Ak sa teraz na mňa naserieš, pochopím to. Klamal som ti. A je mi to ľúto. Prepáč mi to."
,,Nie som nasratá, ale neľúbim ťa. A musím sa nad tým zamyslieť...
