Red Eyes(Dokončené)

Škola

Tam, kde boli vždy.

Toto mi stále vŕtalo hlavou. Cullenovci boli vo Forkse. Dúfam, že sa nič nezmenilo. Musím ich nájsť. Neživia sa ľudskou krvou, tak ako to robím aj ja. Mohla by som žiť vo Forkse. Byť s Cullenovcami. No najskôr ich budem musieť nájsť. Najlepšie bude ak začnem hneď teraz. Zobrala som si potrebné veci a môžem ísť.

Keď som prišla do Forksu, tak som sa rozhodla zapísať v škole, pretože som dúfala, že tam niekto s Cullenovcov bude. Svoje auto som zaparkovala pri nejakom audi. Bolo tu len zopár luxusných áut. Bolo tam viacej starších typov. Vystúpila som z auta. Všetci po mne zazerali a niečo si šuškali. Myslím si, že zapísať sa do školy nebol až tak dobrý nápad. Všade som cítila tie vône krvi.  Vonku bolo zamračené čo mi len vyhovovalo. Myslím, že o chvíľu bude pršať.

Išla som si zobrať rozvrh a zistila som, že mám angličtinu. Triedu som nehľadala dlho. Zaklopala som a vošla. Boli tam stredoškoláci, ktorí sedeli a počúvali učiteľa. Neviem či sa to vôbec dá nazvať počúvaním. Preberali knihu od Shakespeara. Hamleta. Počula som to už na chodbe. Rozprával im obsah celej knihy. Hamleta som už prečítala dávno. Začali si ma nejako zvlaštne obzerať až najedného chalana, ktorý sa na mňa vôbec nepozrel.

Učitel podišiel ku mne.

,,Vítam vás Lilly."povedal a usmial sa na mňa. Tento učiteľ mohol mať už po päťdesiatke. Bol vysoký a vlasy už mal prešedivelé.

,,Ďakujem."povedala som a tiež sa usmiala zo zdvorilosti.

,,Žiaci, toto je Lilly Whiteová. Prišla až k nám zo Škótska. Buďte k nej milí. Môžeš si sadnúť tam Lilly."povedal a ja som prikývla. Ukázal na miesto pri jednom dievčati. Ten chalan sedel dve lavice od tej, kde sedí to dievča. Sadla som si k tomu dievčaťu a zacítila krásnu vôňu krvi. Pozrela som sa dozadu. Sedel tam ten chalan, ktorý sa pozrel na mňa dvakrát. Musela som sa ovládať.

,,Ahoj, som Sarah."predstavilo sa mi dievča, ktoré sedelo vedľa mňa.

,,Ja som Lilly."usmiala som sa. Stále som cítila pohľad na mne toho chalana.

,,Máš krásne oči."povedala mi Sarah. Pred prvým dňom v škole som bola na love, aby som náhodou niekomu neublížila a zbavila života. Usmiala som sa na ňu.

,,Kto je ten chalan?"spýtala som sa jej.

,,Ten vzadu čo sa na teba pozerá?"spýtala sa. Keby som nebola upír, už by som sa červenala. Prikývla som.

,,To je Tobias Bennett. Najväčší sukničkár na škole. Je tu ospevovaný ako najkrajší, najlepší... Ja ho nemám rada."povedala a začali si písať do zošita. Písala si to čo učiteľ vravel. Poslednýkrát som sa pozrela naňho. Usmial sa na mňa a ja som sa otočila dopredu a počúvala učiteľa. No stále som cítila jeho pohľad na mojom chrbte. Naozaj to nebol dobrý nápad sa sem zapísať. Už teraz to ľutujem.

Obedná prestávka. No to nebude nič pre mňa. Sadla som si za stôl pri okne a v ruke držala jablko, aby to nebolo až tak nápadné. Poobzerala som sa po jedálni. Ten Tobias sedel s partiou v strede jedálne. Pozrela som sa na ďalší kraj, kde sedelo veľmi pekné dievča. Až príliš pekné dievča, aby bola normálny človek. Pozrela sa na mňa a postavila sa a zamierila si to hneď ku mne. Sadla si oproti mňa.

,,Ahoj ja som..."

Ahojte, tak tu máte ďalšiu časť. Dúfam, že sa vám páči.

Vote

Comment